Nie všetky formy prípravy vajíčok majú rovnaký prínos pre zdravie, preto by ich množstvo malo byť prispôsobené individuálnym potrebám, najmä u ľudí z rizikových skupín. Čo to znamená v praxi?
Vajcia a cholesterol
Dospelí s vysokou hladinou cholesterolu by mali príjem vajec obmedziť. Najnovšie štúdie naznačujú, že ich malé množstvo (do dvoch kusov denne) nemá výrazný vplyv na zvýšenie cholesterolu v krvi, pokiaľ sa nekonzumujú s pridaným tukom. Osoby z tejto skupiny by však mali ich prítomnosť v strave konzultovať so svojím lekárom.
Vajcia a ochorenia pečene
Pacienti s ochoreniami pečene by mali byť pri konzumácii vajec obzvlášť opatrní. Riziko predstavuje žĺtok, ktorý obsahuje značné množstvo tuku. U zdravých ľudí sú tieto tuky prospešné, pretože dodávajú energiu a podporujú vstrebávanie vitamínov, avšak pri vážnom stukovatení pečene môžu predstavovať príliš veľkú záťaž. V takýchto prípadoch je nevyhnutné dohodnúť sa s lekárom, či a v akom množstve je možné vajcia konzumovať.
Vajcia a ochorenia obličiek
U pacientov s ochorením obličiek môže byť problémom nadbytok bielkovín. Pri ich metabolizme vznikajú dusíkaté zlúčeniny, ktoré zdravé obličky dokážu efektívne odstraňovať z tela. Avšak pri ich oslabenej funkcii môže nadbytok daných látok viesť k ďalšiemu zaťaženiu, zhoršeniu filtrácie a príznakov, ako sú únava alebo pocit ťažoby.
Odporúčania týkajúce sa množstva vajec by mali byť stanovené individuálne v závislosti od závažnosti ochorenia a vždy pod dohľadom lekára.
Vajcia v strave dojčiat
V prípade dojčiat si zavádzanie vajec do stravy vyžaduje osobitnú opatrnosť. Strava dieťaťa by sa mala rozširovať postupne, aby bolo možné sledovať reakcie organizmu na nové produkty.
Podľa odborníkov ich môžeme po prvý raz podávať vo forme vajíčka uvareného natvrdo alebo dobre prepečenej praženice. Dieťa ich môže ochutnať už medzi šiestym a siedmym mesiacom života. Lekári uvádzajú, že ich zavedenie v tomto období môže dokonca znížiť riziko vzniku alergií.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.