Závisť najviac bolí ešte predtým, než sa niečo stane
Intuitívne by sme si mysleli, že najviac závidíme vtedy, keď sa niekto práve vrátil z vysnívanej dovolenky, dostal povýšenie alebo sa pochválil novým autom. Výskum tímu vedeného Ed O’Brien z University of Chicago však ukázal pravý opak.
Najsilnejšiu závisť pociťujeme vtedy, keď sa obdivuhodná udalosť ešte len chystá.
V experimente si účastníci predstavovali, že ich blízky priateľ zažije niečo, o čom sami snívajú. Jedna skupina si mala predstaviť svoje pocity pár dní pred udalosťou, druhá pár dní po nej. Výsledok bol jasný – situácie boli hodnotené ako výrazne „závideniahodnejšie“, keď patrili do budúcnosti.
Ako vysvetlil O’Brien:
„Udalosti hodné závisti nad nami strácajú časť svojej moci, keď už patria minulosti.“
Tento efekt sa ukázal aj v bežnom živote. Závisť rástla pred 14. februárom u ľudí, ktorí nemali partnera, a prudko klesla hneď po ňom. Fotka kamarátov s textom „Balíme sa na Seychely!“ vyvoláva silnejšiu reakciu než správa „Vrátili sme sa zo Seychel“.
Náš mozog totiž reaguje silnejšie na to, čo sa ešte môže stať, než na to, čo je už uzavreté.
Zlomyseľná verzus mierna závisť
Výskumníci rozlišujú dva typy závisti:
- zlomyseľná závisť – tá, ktorá praje druhému neúspech
- mierna závisť – ktorá sa môže premeniť na motiváciu a inšpiráciu
Po samotnej udalosti zlomyseľná závisť slabne. Mierna však môže zostať – a dokonca nás môže nakopnúť.
Zaujímavé je, že už samotné mentálne cvičenie – predstaviť si, že sa udalosť už skončila – dokáže znížiť stres a zlepšiť náladu.
Komu závidíme najviac? Nie celebritám
Štúdia psychologičiek Nicole E. Henniger a Christine R. Harris, publikovaná v časopise Basic and Applied Social Psychology, ukázala, že závisť len zriedka smeruje k úplne vzdialeným ľuďom.
Najčastejšie závidíme:
- ľuďom rovnakého pohlavia
- ľuďom v podobnom veku
- kolegom, spolužiakom, susedom
Čím väčšia podobnosť, tým silnejšie porovnávanie.
Závisť sa navyše mení s vekom. Mladší ľudia častejšie závidia:
- vzhľad
- romantické úspechy
- spoločenskú popularitu
- študijné výsledky
S pribúdajúcimi rokmi sa ťažisko presúva k:
- financiám
- stabilite
- bezpečnosti
Jedna vec však zostáva stabilná celý život – závisť voči niekomu, kto sa zdá byť „šťastnejší“ alebo má „lepší život“.
Závisť u žien a mužov: Rozdiely sú výrazné
Výskum autorov Danielle J. DelPriore, Sarah E. Hill a David M. Buss ukázal aj rodové rozdiely.
Ženy častejšie spomínali závisť týkajúcu sa:
- fyzickej atraktivity
- oblečenia a štýlu
- popularity
Až 17,8 % žien si pamätalo situáciu, keď závideli inej žene jej vzhľad.
Muži častejšie uvádzali závisť spojenú s:
- peniazmi
- spoločenským statusom
- prestížou
- majetkom (auto, hodinky)
12,6 % mužov si spomenulo na situáciu, keď závideli niekomu jeho finančné zdroje.
Psychológovia to vysvetľujú evolučne – závidíme vlastnosti, ktoré zvyšujú atraktivitu konkurenta na „partnerskom trhu“.
To však neznamená, že závisť funguje úplne inak. Skôr sa orientuje na to, čo konkrétne pohlavie vníma ako najdôležitejšie v sociálnom a romantickom súperení.
Do ktorej skupiny patríte vy?
Závisť je prirodzená. Nie je znakom slabosti, ale signálom toho, čo je pre nás aktuálne dôležité.
- Ak závidíte vzhľad – možno túžite po väčšej sebadôvere.
- Ak závidíte financie – možno hľadáte stabilitu.
- Ak závidíte „šťastný život“ – možno túžite po zmene priorít.
Závisť nám môže škodiť. Ale môže byť aj kompasom.
Otázka znie: Necháte ju, aby vás zožierala – alebo vás posunie?
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: slovazeny.sk