logo svetzvedavo.sk

svetzvedavo.sk

Mozog, ktorý pracuje aj vtedy, keď „nič nerobí“

Kľúč k pochopeniu spočíva v tom, čo neurovedci nazývajú default mode network – teda defaultná sieť mozgu. Ide o oblasti, ktoré sa aktivujú práve vtedy, keď nerobíme žiadnu konkrétnu úlohu, ale radšej premýšľame, snívame s otvorenými očami alebo plánujeme budúcnosť.

Podľa britského psychologického spolku (<a href="https://www.bps.org.uk/psychologist/brain-doing-lot-something-when-we-appear-be-doing-nothing" id="686b64f6-16a6-4806-82a2-53f17ad53c1f" rel="nofollow">BPS</a>) je mozog počas takéhoto zdanlivého ničnerobenia v skutočnosti aktívnejší než pri sústredenej práci na úlohe. Práve táto defaultná sieť nám umožňuje snívať, premýšľať reflexívne a predstavovať si budúcnosť – a podľa dostupných dôkazov jej aktivácia podporuje inteligenciu, kreativitu, konsolidáciu pamäti aj riešenie problémov.

Inými slovami: keď sa navonok zdá, že mozog odpočíva, v skutočnosti robí kus dôležitej práce. Vysvetľuje to, prečo obdobia zámernej samoty môžu byť pre niektorých ľudí kľúčovou súčasťou duševnej hygieny.

Azet magazin

Jedným z najznámejších príkladov tejto praxe je spôsob práce Billa Gatesa. Spoluzakladateľ Microsoftu si dvakrát do roka bral takzvaný „Think Week“ – týždeň úplného odosobnenia sa od firmy, počas ktorého sa uchýlil do odľahlej chatky v lesoch na severozápade USA.

Podľa <a href="https://www.cnbc.com/2019/07/26/bill-gates-took-solo-think-weeks-in-a-cabin-in-the-woods.html" id="df0c7be2-c3a3-4ce6-8cde-ac633e1619e5" rel="nofollow">CNBC</a> sa tam Gates dopravoval vrtuľníkom alebo hydroplánom a trávil týždeň čítaním materiálov od zamestnancov Microsoftu s návrhmi nových inovácií či investičných príležitostí – niekedy až 18 hodín denne, dlho do noci. Žiadni kolegovia, žiadne telefonáty, len čítanie a premýšľanie.

Nešlo pritom o obyčajnú dovolenku. Práve jeden z takýchto týždňov v roku 1995 viedol k rozhodnutiu Microsoftu vyvinúť vlastný internetový prehliadač – tak vznikol Internet Explorer. Gates svoj prístup opisoval prirovnaním mozgu k procesoru počítača: keď si človek zapíše veci, o ktorých chce premýšľať, je to ako keby písal kód, ktorý mozog následne spracuje v čase pokoja.

Prečo inteligentnejší ľudia potrebujú menej spoločnosti

Najsilnejší vedecký dôkaz v prospech tejto témy prináša štúdia evolučných psychológov Normana Li a Satošiho Kanazawu, publikovaná v <a href="https://personal.lse.ac.uk/kanazawa/pdfs/BJP2016.pdf" id="7cabe64d-9757-4a5f-8ae6-cc2e0ee9dc5f" rel="nofollow">British Journal of Psychology</a>. Výskumníci analyzovali dáta z dlhodobého prieskumu 15-tisíc dospelých vo veku 18 až 28 rokov a sledovali, ako frekvencia socializácie s priateľmi súvisí so životnou spokojnosťou.

Výsledok bol prekvapivý. U menej inteligentných jedincov mala častejšia socializácia s priateľmi jednoznačne pozitívny vplyv na životnú spokojnosť – čím viac času trávili s priateľmi, tým boli spokojnejší. U vysoko inteligentných jedincov to platilo presne naopak: tí, ktorí sa s priateľmi stretávali častejšie, boli v skutočnosti so svojím životom menej spokojní.

Autori tento jav vysvetľujú takzvanou teóriou „savany“ – naši predkovia prežívali vďaka úzkym sociálnym väzbám v malých skupinách, no vysoko inteligentní jedinci sú podľa výskumníkov lepšie prispôsobení modernému životu a dokážu nachádzať zmysel a spokojnosť aj v činnostiach, ktoré nevyžadujú neustály sociálny kontakt.

Dôležité je pritom nezamieňať zámernú samotu s izoláciou z nechuti k ľuďom. Ako naznačuje výskum defaultnej mozgovej siete aj príklad Billa Gatesa, čas strávený vo vlastnej spoločnosti nemusí znamenať odmietanie druhých – môže byť skôr nástrojom, ktorý dovoľuje mysli pracovať pokojnejšie a efektívnejšie.

Vo svetle vedeckých dôkazov tak platí: ak sa niekto s vysokým intelektom občas stiahne od sveta, nie je to nutne znak problému. Môže to byť jednoducho spôsob, akým jeho mozog robí to, čo robí najlepšie – hlboko spracováva zložité myšlienky ďaleko od hluku a rozptýlenia.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.

Zdroj: <a href="https://svetzvedavo.sk/2026/07/19/prejav-mimoriadne-vysokej-inteligencie-geniovia-to-nedokazu-inak/" id="f95bfecf-3a59-4c9e-abb5-403abf782dc1" target="_blank">svetzvedavo.sk</a>

Evergreen (OneSignal)

Magnific

Čas strávený osamote môže byť pre niektorých ľudí prirodzeným priestorom na premýšľanie, tvorivosť a duševný oddych.

inteligencia

mozog

Keď niekto rád trávi čas osamote, mnohí si automaticky myslia, že je uzavretý, nešťastný alebo má málo priateľov. Výskumy však naznačujú, že u časti ľudí môže byť pravda úplne opačná. Časť najvýnimočnejších mysliteľov v histórii si čas o samote vyberala vedome, ako podmienku pokojnej práce a zdroj nových nápadov. Veda dnes vie vysvetliť prečo.

Kľúč k pochopeniu spočíva v tom, čo neurovedci nazývajú default mode network – teda defaultná sieť mozgu. Ide o oblasti, ktoré sa aktivujú práve vtedy, keď nerobíme žiadnu konkrétnu úlohu, ale radšej premýšľame, snívame s otvorenými očami alebo plánujeme budúcnosť.

Prejav mimoriadne vysokej inteligencie. Géniovia to nedokážu inak

Takto vyzerá správna starostlivosť o tuje – jednoduchý krok, ktorý im pomôže zostať zelené celú zimu.

Posypte to k tujam a neuveríte, čo sa stane. Budú zelené aj v zime

Prečo vaše telo kričí o pomoc?

Tlak dnešnej doby vedie k tichému emocionálnemu vyhoreniu: Odborníčka varuje pred ignorovaním signálov tela

Svetlá v kabíne lietadla sa počas štartu a pristátia stlmujú.

Prečo počas nočného pristátia zhasínajú v lietadle svetlá? Skutočný dôvod vám môže zachrániť život

Vodičov od septembra čakajú veľké zmeny na cestách.

Veľká zmena pre vodičov: Od septembra platia nové pravidlá, pokuty stúpajú až na 1 300 eur

Zo skál museli vybrať viac ako 10-tisíc mincí. (Ilustračný obrázok)

Ochranári vybrali z puklín 10-tisíc mincí: Turisti dlhodobo ničili 60 miliónov rokov starú pamiatku

Menší okruh priateľov nemusí byť znakom osamelosti, ale môže súvisieť so selektívnejším prístupom k vzťahom a väčšou emocionálnou zrelosťou. (Ilustračný obrázok)