Väčšina ľudí si myslí, že inteligentní jedinci sú pokojní, robia rýchle rozhodnutia a málokedy spochybňujú svoje kroky. Podľa psychológa Marka Traversa je však realita často iná.
Ľudia s výrazným analytickým myslením môžu pôsobiť na ostatných zvláštne alebo dokonca únavne. Vysoké IQ týchto jedincov ich totiž núti dôkladne premýšľať prakticky o všetkom. Podľa Traversa sa však za týmto správaním zvyčajne skrýva túžba po hlbšom porozumení, nie nerozhodnosť či prehnanosť.
Pedantnosť alebo len túžba po pravde?
Inteligentní ľudia totiž neprestanú vŕtať do témy, kým danú vec stopercentne nepochopia. Travers sa vo svojej psychologickej praxi často stretáva s ľuďmi, ktorí sa v mysli opakovane vracajú k starým rozhovorom či rozhodnutiam, pretože majú pocit, že niečo nezaznelo dostatočne jasne.
„Určite sa vám už stalo, že jedna osoba pri stole sa stále vracala k tej istej téme alebo k vysvetleniu, ktoré nebolo úplne presné, či ku komentáru, ktorý znel zvláštne, hoci ostatní si to nevšimli,“ uvádza odborník pre Psychology Today. Zároveň dodáva, že takéto konanie môže navonok pôsobiť ako pedantnosť alebo neschopnosť pohnúť sa ďalej.
Podľa neho však vyplýva z hlbokej potreby úplného pochopenia. „Myslenie, ktoré je skutočne motivované porozumením, sa bráni predčasným záverom,“ uviedol. Ľudia s týmto nastavením mysle preto len ťažko akceptujú povrchné odpovede a pokračujú v uvažovaní dovtedy, kým nenájdu zmysluplné vysvetlenie.
Zamotanie sa vo vlastných myšlienkach
Travers tiež upozorňuje na fakt, že inteligentní ľudia až príliš často analyzujú aj bežné rozhodnutia, napríklad výber televízneho programu alebo jedla v reštaurácii. „Problém nie je v tom, že osoba nevie vyhodnotiť možnosti, ale že ich v jednom momente spracováva až príliš veľa naraz,“ zdôrazňuje. Výsledkom je, že aj jednoduché rozhodnutia môžu trvať dlhšie.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
