Filip Kováč

Kým v roku 2020 sme do krízového obdobia vstupovali s dlhom pod 50 % HDP a lacnými úrokmi, dnes presahuje náš verejný dlh 60 % HDP (vyše 81,5 miliardy eur). Požičiavanie peňazí sa pre štát dramaticky predražilo.

Azet magazin

Do roku 2030 budú ročné náklady len na samotné úroky z nášho štátneho dlhu tvoriť neskutočných 4,3 miliardy eur ročne.

Pre lepšiu predstavu: túto sumu ročne odovzdáme zahraničným bankám a fondom len za to, že nám vôbec požičali. Za rovnaké peniaze by sme si pritom na Slovensku mohli dovoliť:

Čo to znamená pre vaše peniaze? 3 kľúčové oblasti

Ak príde ďalší ekonomický šok, trhy nám pošlú stopku. Namiesto rozdávania pomocných balíkov bude musieť štát okamžite zatiahnuť ručnú brzdu.

1. Zaplatíme vyššiu DPH a majetkové dane?

Keďže štát nevie šetriť na vlastnej prevádzke dostatočne rýchlo, najrýchlejším zdrojom peňazí sú dane. V hre pri ďalšom šetrení zostáva tlak na základnú sadzbu DPH, spotrebné dane, majetkové dane podľa reálnej trhovej ceny nehnuteľností či rušenie daňových výnimiek a osekávanie daňového bonusu na deti.

2. Prídeme o 13. dôchodky a energopomoc?

Plošné 13. dôchodky či energopomoc bez ohľadu na príjem sú pri dlhu nad 60 % HDP neudržateľné. V krízovom scenári hrozí ich zmrazovanie, prechod na prísne príjmové testovanie (dávku dostanú len tí najchudobnejší) alebo spomalenie valorizácie starobných dôchodkov.

3. Prečo slovenské hypotéky neklesnú tak ako v Nemecku?

Hoci úroky v Európe diktuje Európska centrálna banka, slovenské banky sa nemôžu odstrihnúť od rizika vlastného štátu. Drahšie financovanie štátu zvyšuje náklady aj bankám, čo vytvára nepriestrelné "dno" – slovenské hypotéky tak neklesnú na nízke úrovne západnej Európy.

Porovnanie v regióne: Prečo posielajú trhy najväčší účet práve nám?

Česko: Drží verejný dlh na úrovni okolo 44 % HDP. Má komfortnú rezervu, vďaka ktorej môže v kríze kedykoľvek zasiahnuť bez ohrozenia svojich financií.

Rakúsko: Hoci má vyšší dlh, ako bohatá a stabilná ekonomika s najvyšším ratingom si požičiava za podstatne nižšie úroky než Slovensko.

Poľsko: Využíva silný hospodársky rast, vďaka čomu financuje masívne investície do obrany a infraštruktúry s výrazne nižším rizikom.

Poľsko či Česko držia svoje financie pod kontrolou a zrýchľujú rast, zatiaľ čo Slovensko platí za svoj dlh čoraz vyššie úroky. 

Ján Tóth (predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť): „Fiškálny priestor je vyčerpaný a bezpečný dlh je pod 50 % HDP.“ Upozorňuje, že bez trvalého ozdravenia bude každá ďalšia kríza bez rezerv pre ľudí mimoriadne bolestivá.

Ladislav Kamenický (minister financií SR): Odmieta kritiku a argumentuje zdedeným rozvratom rozpočtu z minulosti. Deklaruje, že „konsolidácia funguje“ a smeruje ku krytiu deficitu pri zachovaní sociálneho štandardu obyvateľstva.

Peter Kažimír (guvernér Národnej banky Slovenska): Zdôrazňuje, že „konsolidácia je nevyhnutná“ pre dôveru trhov a ozdravenie rozpočtu sa nesmie opierať o jednorazové triky, ale o hĺbkové štrukturálne reformy.

Slovensko nezbankrotuje zo dňa na deň. Hrozí nám však pomalý a tichý úpadok – stav, kedy budeme platiť stále vyššie dane za stále horšie cesty, rozpadnutejšie nemocnice a zmrazené dávky. A keď príde ďalšia hospodárska búrka, štát namiesto dáždnika pošle občanom len dodatočný účet.

AI supported

Story intext assistant

Pexels

Prázdna peňaženka a vyčerpané úspory. Štát podľa RRZ minul všetky finančné rezervy na krízy.

štátny rozpočet

kriza

vankuš

rezerva

Doby, keď štát pri každom probléme vytiahol zo šuplíka plošné energodotácie, záchranné balíčky či helikoptérové peniaze, sa definitívne skončili. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vo svojej najnovšej správe varuje, že Slovensko plne vyčerpalo svoje finančné rezervy. Ak do Európy dorazí ďalšia recesia, štát už nebude mať z čoho pomáhať.

Kým v roku 2020 sme do krízového obdobia vstupovali s dlhom pod 50 % HDP a lacnými úrokmi, dnes presahuje náš verejný dlh 60 % HDP (vyše 81,5 miliardy eur). Požičiavanie peňazí sa pre štát dramaticky predražilo.

Zlé správy pre naše peňaženky:  Štát minul všetky rezervy. Čo nás čaká pri daniach, dávkach a hypotékach?

Aj pri takej bežnej činnosti, akou je nabíjanie smartfónu, môže záležať na poradí jednotlivých krokov. Huawei odporúča najskôr pripojiť nabíjačku do zásuvky a až potom kábel do telefónu. (Ilustračný obrázok)

Kábel najprv do telefónu alebo do zásuvky? Táto chyba sa vám môže vypomstiť

Kozák dubový láka nielen farbou, ale aj tým, že patrí medzi huby, ktoré zostávajú najčastejšie bez červov.

Tieto huby bývajú najmenej červivé. Skúsený hubár prezradil, kde ich hľadať

Spôsoby, ako zavariť cviklu úplne inak.

Máte plnú záhradu cvikly? Pred varením z nej nikdy neodrezávajte túto časť, inak príde o farbu aj najlepšiu chuť

Zdvihnutie telefónu na červenej vás bude stáť vysokú pokutu aj pri automaticky vypnutom motore. 

Pokuta za mobil na semafore aj pri vypnutom motore: Súd potvrdil, že Start-Stop ťa nezachráni

Zelenina nemusí byť len prílohou – ľahko ju zaradíte aj do raňajok či desiaty.

Zabudnite na nudné šaláty. 7 nenápadných trikov, vďaka ktorým dostanete do jedálnička viac zeleniny

Mäsiar odhalil trik na najlepšiu marinádu.

Trik starého mäsiara na najšťavnatejšie mäso: Pridajte do marinády túto prísadu a bude jemné ako maslo

Striedanie letného a zimného času je v Európe už desaťročia súčasťou bežného života.

Opäť si budeme posúvať hodinky: Viete, prečo sme vlastne začali používať letný a zimný čas?

Striedanie tempa počas chôdze môže zvýšiť výdaj energie a podporiť kondíciu.

Chcete schudnúť obyčajnou chôdzou? Spoznajte pravidlo 2:2:1, ktoré naštartuje spaľovanie tukov na plné obrátky

Ako kvalitný spánok chráni pred cukrovkou a chorobami srdca.

Čo sa stane s telom, ak spíte menej ako 7 hodín? Lekárka vysvetľuje, prečo telo zapne nebezpečný pohon a vy o tom ani neviete

El Niño vzniká v tropickom Tichom oceáne, no jeho vplyv na teploty a zrážky môže pocítiť veľká časť planéty. Meteorológovia očakávajú, že súčasný jav bude ku koncu roka ďalej výrazne silnieť. (Ilustračný obrázok)