Filip Kováč

Ako vzniká „oficiálne“ číslo? Štatistický úrad nemeria infláciu tak, že by sledoval nákupy konkrétneho človeka. Sleduje takzvaný spotrebný kôš, teda obrovský zoznam stoviek tovarov a služieb, od rožkov cez benzín až po poplatky za mobil či čistiareň.

Od januára 2026 prešiel tento systém modernizáciou. Aby boli čísla čo najpresnejšie, štatistici už pre potraviny, nápoje, alkohol či tabak nevyužívajú len klasické obchôdzky po predajniach, ale ťahajú takzvané skenerové dáta priamo z pokladničných systémov obchodných reťazcov.

Každá položka má v tomto koši svoju váhu, ktorá hovorí, akú časť z priemerných 1 000 eur na ňu slovenská domácnosť minie. A práve tu vzniká prvý zásadný rozdiel. Každý typ domácnosti má totiž priority úplne inde.

Azet magazin

Oficiálny spotrebný kôš na rok 2026 rozdeľuje výdavky na 1 000 eur pre tri rôzne skupiny obyvateľov takto:

Spotrebný kôš.

Z dát je jasne vidieť, že kým priemerná domácnosť nechá na bývanie a energie zhruba 22 % svojich peňazí, u dôchodcov je to takmer 31 %. Keď sa teda na začiatku roka 2026 upravovali regulované ceny energií. Pričom teplo medziročne vyskočilo o viac ako štvrtinu a plyn o necelých 7 %, na rozpočet seniorov to malo okamžitý a oveľa tvrdší dosah než na zvyšok populácie.

Stunned woman is checking grocery receipt in the kitchen after shopping and is surprised by high prices for food, holding a check and shrugging in confusion

Spotrebný kôš môže byť u každého zložený z rozličných vecí.

Prečo máme pocit, že všetko dražie rýchlejšie?

Rozdiel medzi štatistikou a realitou v obchode formuje aj to, ako funguje ľudská pamäť. Prieskumy Národnej banky Slovenska ukazujú, že ľudia dlhodobo vnímajú infláciu vyššiu, než v skutočnosti je. Dôvody sú tri:

Ako tieto faktory vyzerajú v praxi? Každá domácnosť čelí kvôli svojmu životnému štýlu úplne iným cenovým tlakom.

Portrait of happy extended family standing together. Cheerful men and women with children enjoying weekend together in backyard. Three generation family.

Všetci vnímame ifláciu inak.

Prečo ceny neklesajú, keď inflácia padá?

Častým zdrojom nedorozumení je zamieňanie dvoch ekonomických pojmov: spomalenie inflácie a pokles cien. Keď sa v správach objaví informácia, že inflácia klesla z januárových 4,0 % na marcových 3,5 %, neznamená to, že tovary v obchodoch lacnejú.

Tento stav sa nazýva dezinflácia. Ceny stále rastú, len o niečo pomalším tempom než predtým. Predstaviť si to môžeme ako automobil: ak spomalí z rýchlosti 100 km/h na 50 km/h, stále sa pohybuje vpred. Rovnako sa pohybujú vpred aj ceny.

K skutočnému zlacňovaniu dochádza až pri deflácii (zápornej inflácii), ktorú Slovensko zažilo naposledy v rokoch 2014 až 2016. Z hľadiska ekonomiky ako celku je však dlhodobá deflácia paradoxne rizikom, pretože ak ľudia očakávajú, že o mesiac bude všetko lacnejšie, odkladajú nákupy, firmám klesajú tržby a začínajú prepúšťať.

Analytické inštitúcie predpokladajú, že priemerná ročná inflácia na Slovensku sa v roku 2026 udrží na úrovni okolo 3,5 % až 4,0 %, čím sa zaradíme na popredné priečky v rámci Európskej únie.

Vývoj budú ovplyvňovať dva hlavné faktory. Prvým je geopolitická situácia na Blízkom východe. Ak konflikt zasiahne energetickú infraštruktúru, ceny ropy a plynu na svetových trhoch môžu opäť stúpnuť. Domácnosti sú pred plným nárazom čiastočne chránené štátnou energopomocou (energopoukážky pre rodiny s príjmom do 1 930 eur), no zvyšná časť trhu čelí neregulovaným cenám.

Druhým faktorom je domáci trh práce a prenos vyšších nákladov firiem (vrátane spomínaného rastu minimálnej mzdy) do koncových cien remesiel, služieb a obchodu. Kým ceny základných potravín vykazujú známky stabilizácie, účty za bývanie, poistky, dopravu a bežné služby si udržiavajú rastúci trend.

Evergreen (OneSignal)

iStock

Zatiaľ čo oficiálna inflácia sa stabiluzuje v obchodoch platíme stále viac.

inflácia

spotrebny tovar

prognoza

Keď Štatistický úrad SR oznámi, że medziročná inflácia na Slovensku dosiahla v apríli 2026 úroveň 3,9 %, v nejednej slovenskej domácnosti to vyvolalo zmiešané pocity. Ľudia sa pýtajú, ako je možné, že kým oficiálne čísla hovoria o stabilizácii, ich reálne mesačné výdavky na základný život vyzerajú úplne inak. Tento rozpor však nie je chybou štatistikov. Oficiálna inflácia je totiž len jeden obrovský celoštátny priemer, no žiadna reálna domácnosť nežije podľa priemernej šablóny.

Ako vzniká „oficiálne“ číslo? Štatistický úrad nemeria infláciu tak, že by sledoval nákupy konkrétneho človeka. Sleduje takzvaný spotrebný kôš, teda obrovský zoznam stoviek tovarov a služieb, od rožkov cez benzín až po poplatky za mobil či čistiareň.

Oficiálna inflácia je jedna vec, váš nákup druhá. Prečo každý cíti zdražovanie inak?