Bežne počúvame o odporúčaní spraviť 10 000 krokov denne, no odborníci čoraz častejšie upozorňujú, že aj výrazne nižší počet má obrovský pozitívny vplyv na zdravie ciev a srdca. „U niektorých pacientov klesne tlak natoľko, že je možné znížiť alebo dokonca vysadiť lieky. Poznám mnoho takýchto prípadov,“ hovorí doktor Łukasz Kołtowski.
Koľko krokov denne na zníženie krvného tlaku?
Účinok fyzickej aktivity na krvný tlak sa prejaví pomerne rýchlo. „Už zvýšenie počtu krokov z 2- až 3-tisíc na približne 7-tisíc denne môže znížiť tlak o niekoľko milimetrov ortuťového stĺpca. Na prvý pohľad sa to nemusí zdať ako veľká zmena, no pokles zo 130 na 125 mm Hg je významný,“ vysvetľuje kardiológ.
Nižší priemerný tlak počas celého dňa znamená menšie zaťaženie organizmu. „Vysoký tlak totiž pôsobí na cievy ako chronický stres, ich steny sa neustále napínajú, čo urýchľuje ich opotrebovanie a vedie k nepriaznivým zmenám,“ dodáva.
Tento proces možno prirovnať k jazde autom so zatiahnutou ručnou brzdou: vozidlo síce ide, no jednotlivé súčiastky sa postupne ničia. Organizmus sa snaží brániť, prestavuje cievne steny, ukladá vápnik a urýchľuje rozvoj aterosklerózy. Tieto obranné mechanizmy však cievam v konečnom dôsledku škodia, preto má aj malé zníženie tlaku veľký preventívny význam.
V klinickej praxi sa najlepšie výsledky ukazujú pri kombinácii pohybu, úpravy hmotnosti a zmeny stravy. U niektorých pacientov s hypertenziou (najmä v skorých štádiách) dochádza po niekoľkých mesiacoch k takému poklesu tlaku, že možno znížiť alebo úplne vysadiť lieky. „Ak zareagujeme včas, ešte pred trvalými zmenami na cievach, životný štýl môže priniesť prekvapivo dobré výsledky,“ zdôrazňuje odborník.
Aj na cholesterol postačí rovnaký počet
Pri podpore správnej hladiny cholesterolu odporúča lekár tiež minimálne 7-tisíc krokov denne, no účinok je mierne odlišný. „Pohyb zlepšuje lipidový profil, no vplyv na LDL, teda zlý cholesterol, je zvyčajne mierny. Zvyčajne vidíme pokles len o niekoľko percent, čo je síce prospešné, ale často nedostačujúce pri potrebe liečby liekmi,“ vysvetľuje.
Preto nemožno reálne očakávať, že chôdza nahradí lieky na zníženie cholesterolu, najmä u pacientov s vysokým kardiovaskulárnym rizikom. Napriek tomu pohyb účinne spomaľuje aterosklerózu a zostáva kľúčovým prvkom prevencie srdcových chorôb.
„Niektoré lipidové parametre však na aktivitu reagujú veľmi dobre. Pravidelný pohyb výrazne zvyšuje HDL, teda dobrý cholesterol, ktorý pomáha odstraňovať prebytočný cholesterol z ciev. Často klesá aj hladina triglyceridov, ktoré sú úzko späté so životným štýlom. Zvýšené hodnoty triglyceridov často súvisia s nedostatkom pohybu a nadbytkom kalórií v strave. Preto zlepšenie denných návykov, viac pohybu a menej sedavého režimu prinášajú výrazné výsledky,“ uzatvára kardiológ.
Koľko krokov robiť po prekonanom infarkte?
Mnoho doterajších odporúčaní platí pre zdravých dospelých bez obmedzení v pohybe. Pacienti po infarkte sa však často pýtajú, aká miera pohybu je bezpečná pre nich. Odborné usmernenia sa pritom v posledných rokoch zásadne zmenili.
„Kedysi sa po infarkte odporúčalo vyhýbať sa fyzickej aktivite. Dnes vieme, že je to presne naopak. Pacient po liečbe potrebuje pohyb, aby sa srdce správne regenerovalo. Kľúčová je kardiologická rehabilitácia, ktorej základom sú práve pravidelné prechádzky. Tie sú najčastejšie odporúčaná forma pohybu a majú silnú podporu v odborných usmerneniach. Pacienti, ktorí sa rehabilitácie zúčastňujú, dosahujú lepšie výsledky, rýchlejšie sa vracajú do kondície a znižujú riziko ďalších kardiovaskulárnych príhod,“ vysvetľuje Kołtowski.
Kardiológovia preto odporúčajú udržiavať pohyb aj po infarkte, samozrejme s opatrnosťou. „Neznamená to hneď po prepustení z nemocnice vyraziť na dlhé prechádzky. Aktivitu treba zvyšovať postupne a pod dohľadom odborníkov,“ radí.
Stačí vám polhodina denne
Rehabilitačné odporúčania sa častejšie vzťahujú na čas aktivity než na presný počet krokov. Všeobecne sa odporúča 150 až 300 minút miernej fyzickej aktivity týždenne, čo znamená približne 30 minút denne 5 dní v týždni.
„V prvých týždňoch po infarkte sú prechádzky kratšie a menej intenzívne, no s postupným zlepšovaním kondície sa ich dĺžka a tempo zvyšujú. Po niekoľkých mesiacoch sa mnohí pacienti vrátia na úroveň aktivity pred infarktom,“ dodáva odborník.
Najdôležitejšie je počúvať vlastné telo. Aktivita by nikdy nemala vyvolávať dýchavičnosť, bolesť na hrudníku či výrazné zhoršenie stavu. Našťastie, pohyb po infarkte už viac nie je strašiakom, ale základnou súčasťou liečby.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
