Autori výskumu poukazujú na to, že emocionálna reakcia po odchode psa, mačky či iného miláčika často pripomína prežívanie straty člena rodiny alebo blízkeho priateľa. Prekvapivým zistením je, že viac ako 20 % respondentov, ktorí zažili smrť zvieraťa aj blízkej osoby, označilo stratu domáceho miláčika za ťažšiu.
Bolesť, ktorá prevyšuje stratu príbuzného
Štúdia prebehla v marci 2024 na reprezentatívnej vzorke 975 dospelých obyvateľov Veľkej Británie. Približne tretina z nich stratila počas života milované zvieratko a takmer všetci prišli o niekoho z rodiny či priateľov.
Medzi tými, ktorí prežili obe straty, 21 % uviedlo, že smrť zvieraťa pre nich predstavovala náročnejšiu skúsenosť než odchod rodiča, súrodenca či veľmi blízkeho známeho.
„Rozhodujúcu úlohu zohráva intenzita citového puta. Pre mnohých ľudí sú zvieratá súčasťou rodiny, sprevádzajú ich každodenným životom a tieto vzťahy nebývajú zaťažené napätím či konfliktmi,“ vysvetľuje Philip Hyland, psychológ z Maynooth University a autor štúdie.
U 7,5 % respondentov bola odozva natoľko silná, že spĺňala kritériá tzv. poruchy predĺženého smútenia – diagnózy, ktorá sa v súčasnosti oficiálne vzťahuje len na stratu človeka. Autori štúdie preto upozorňujú, že ľudia oplakávajúci domáce zvieratá si zaslúžia väčšie pochopenie a podporu zo strany spoločnosti.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
