Zabudnuté obaly, oblečenie na zadnom sedadle, kopiace sa papiere alebo usádzajúci sa prach často stačia na to, aby ľudia rýchlo odsúdili majiteľa vozidla. Takýto záver však vôbec nemusí byť správny. Ako uvádza magazín Psychologies, spôsob, akým niekto udržiava svoje auto, nemusí nutne odrážať to, ako si organizuje iné oblasti svojho života. Niekto môže svoj čas a energiu radšej venovať práci, rodine, priateľom, koníčkom alebo osobným projektom, zatiaľ čo vzhľad auta odsúva na vedľajšiu koľaj. Kým vozidlo funguje a slúži svojmu účelu, jeho upratovanie jednoducho nemusí byť na zozname priorít dostatočne vysoko.
Štúdia Minnesotskej univerzity, zverejnená v prestížnom časopise Psychological Science, navyše ukázala, že vzťah k neporiadku nie je vôbec jednoznačný. V experimentoch vedci zistili, že účastníci pracujúci v neporiadnom prostredí prichádzali s kreatívnejšími nápadmi ako tí, ktorí sa nachádzali v dokonale upratanom okruhu.
To, samozrejme, neznamená, že každý človek so špinavým autom má vyhranený typ osobnosti. Takýto vzťah k poriadku však môže úzko súvisieť s niekoľkými vlastnosťami a spôsobmi fungovania.
1. Tolerancia k neporiadku
Niektorí ľudia jednoducho nepociťujú rovnakú potrebu po dokonalom poriadku ako iní. Kým u niekoho vyvolá preplnené sedadlo okamžitý pocit nepohodlia, pre iného môže byť takéto prostredie úplne nepodstatné.
Neznamená to, že si tento človek nevie veci zorganizovať. Je možné, že upratovanie auta jednoducho nepovažuje za prioritu. Takýto človek dokáže zároveň veľmi dobre viesť komplexný pracovný projekt, dodržiavať dohody a organizovať si každodenné povinnosti. Jeho zmysel pre poriadok môže byť navyše skôr funkčný ako vizuálny – možno presne vie, kde sa čo nachádza, aj keď by sa inému zdalo, že v takom chaose sa nedá nič nájsť.
2. Schopnosť určovať si priority
U niektorých ľudí prichádza čistenie auta na rad až po iných, dôležitejších veciach. Ak sú plne zameraní na prácu, rodinu, konkrétny projekt alebo aktivitu, na ktorej im záleží, údržba auta sa im môže zdať ako úloha, ktorá jednoducho počká.
Namiesto toho, aby trávili čas vysávaním či leštením palubnej dosky, radšej dokončia prácu, stretnú sa s priateľmi, venujú sa svojim záľubám alebo si oddýchnu. Neporiadne auto v takýchto prípadoch viac vypovedá o tom, čo dáva daný človek na prvé miesto, než o jeho celkovej organizovanosti.
3. Kreativita a otvorenosť novým nápadom
Súvislosť medzi neporiadkom a kreativitou obzvlášť upútala pozornosť výskumníkov. V spomínanej štúdii Minnesotskej univerzity prichádzali účastníci pracujúci v chaotickejšom priestore s kreatívnejšími riešeniami, zatiaľ čo upratané priestory sa viac spájali s konvenčnými voľbami.
To nerobí z majiteľa špinavého auta automaticky umelca. Výskum však ukazuje, že vizuálna úhľadnosť nie je v každej situácii jediným žiaducim stavom. Menej organizované prostredie môže niektorým ľuďom pomôcť vymaniť sa zo zaužívaných vzorcov a premýšľať inak. Zapratané auto tak môže v určitých prípadoch len odrážať osobnosť, ktorá si nepotrpí na materiálny poriadok a zameriava sa skôr na abstraktné nápady a zážitky.
4. Väčšia flexibilita voči spoločenským normám
Človek, ktorý si nemyslí, že jeho vozidlo musí byť v každej chvíli bezchybné, býva často menej zaťažený pravidlami a očakávaniami okolia. Možno mu jednoducho nezáleží na tom, čo si pomyslia ostatní, keď uvidia jeho neporiadny interiér.
To však nutne neznamená, že je tento človek tolerantnejší alebo otvorenejší ako ten, kto miluje dokonalý poriadok. Skôr ide o to, že inak vníma dôležitosť spoločenských konvencií a necíti neustálu potrebu sa im prispôsobovať.
5. Uprednostňovanie zážitkov pred vzhľadom
Pre istú skupinu ľudí je oveľa dôležitejšie to, ako strávia svoj voľný čas, než to, ako sa leskne ich auto. Ak si majú vybrať medzi hodinou čistenia interiéru a časom stráveným s priateľmi, prechádzkou, varením, čítaním či prácou na osobnom projekte, bez váhania si vyberú druhú možnosť. Automobil vtedy zostáva na chvoste rebríčka priorít. Kým bezpečne plní svoju základnú funkciu, jeho majiteľ jednoducho nepociťuje potrebu udržiavať ho v stave ako zo showroomu.
Špinavé alebo zapratané auto by sme nemali vnímať ako definitívny psychologický profil jeho majiteľa. Rovnaký vonkajší znak môže mať totiž úplne odlišný význam v závislosti od konkrétnej osoby, jej zvykov, hodnôt a aktuálnych životných okolností.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
