Slovensko vstupuje do obdobia, keď sa zadlženie prestáva vnímať ako výnimočný problém a pre časť populácie sa stáva bežným nástrojom prežitia. Dáta bánk, prieskumov aj podnikateľského sektora naznačujú, že krajina čelí hlbšej zmene finančného správania domácností, rastúcej frustrácii zo životnej úrovne a narastajúcemu tlaku na firmy, ktoré čoraz častejšie doplácajú na zhoršujúcu sa platobnú disciplínu.
Podľa februárového prieskumu agentúry MNForce pre Asociáciu slovenských inkasných spoločností (ASINS) už 10 percent Slovákov priznalo, že bez dlhov nedokáže fungovať a nie všetky záväzky vie uhrádzať okamžite. Ešte pred rokom to bolo 3,8 percenta. Zároveň pribudlo ľudí, ktorí majú viacero dlhov a zvažujú osobný bankrot. Ich podiel sa zvýšil z 1,9 na 3,2 percenta.
Domácnosti žijú od výplaty k výplate
„Z dát vidno, že pre časť domácností už dlh nie je výnimočné riešenie, ale bežná súčasť fungovania. To je signál, že časť rodinných rozpočtov je dlhodobo pod tlakom,“ uviedol prezident ASINS Martin Musil.
Podľa neho sa pri dnešných cenách, inflácii a neistote na trhu práce dá očakávať ďalší rast takýchto domácností aj v roku 2026. Zmenu nálady v spoločnosti potvrdzujú aj ďalšie údaje.
Analýza NBS založená na dátach Household Finance and Consumption Survey ukazuje, že mladé slovenské domácnosti vo veku 16 až 34 rokov reálne schudobneli o 16 percent, pričom domácnosti v nájme až o 30 percent.
Štvrtina slovenských domácností podľa údajov žije od výplaty k výplate. Európsky trend je podobný. Podľa Intrum European Consumer Payment Report 2025 medziročne vyskočil podiel mladých ľudí z generácie Z, ktorí vynechali úhradu účtu, z 26 na 36 percent.
Pokles spokojnosti po zvýšení DPH
Na zhoršovanie finančnej situácie poukazuje aj prieskum NMS Market Research Slovakia. Kým v októbri 2024 bolo so svojou životnou úrovňou spokojných 36 percent Slovákov a nespokojných 43 percent, v máji 2026 už nespokojnosť stúpla na polovicu populácie.
Najväčšiu finančnú záťaž podľa analytikov nesú ľudia vo veku od 30 do 61 rokov, teda generácie splácajúce hypotéky, vychovávajúce deti a čeliace rastúcim nákladom na bývanie.
„Vývoj spokojnosti so životnou úrovňou kopíruje implementáciu konsolidačných opatrení,“ upozornila analytička NMS Denisa Lakatošová. Najvýraznejší pokles spokojnosti prišiel po zvýšení základnej sadzby DPH z 20 na 23 percent začiatkom roka 2025 a po oznámení ďalších konsolidačných opatrení účinných od januára 2026.
Zmeny nepociťujú len domácnosti
Výsledkom je meniace sa správanie dlžníkov. Kým väčšina domácností svoje záväzky stále spláca riadne a načas, rastie skupina ľudí, ktorí prestávajú platiť úplne. Podľa prieskumu ASINS podiel takýchto neplatičov vzrástol z 3,9 na 4,5 percenta.
Zároveň sa oslabil aj spoločenský konsenzus o tom, že dlhy sa majú splácať za každých okolností. Kým v roku 2024 s týmto tvrdením súhlasilo viac než 80 percent respondentov, o rok neskôr už len 73 percent.
Viceprezident ASINS Peter Dvornák upozorňuje, že dlhé obdobie vysokej inflácie a drahších úverov mení aj psychológiu domácností. „Väčšina si povinnosti naďalej plní, ale rastie skupina, ktorá to vníma ako čoraz ťažšie alebo úplne rezignuje,“ skonštatoval.
meny pritom nepociťujú len domácnosti. Podľa European Payment Report 2026 prichádza slovenským firmám oneskorene viac ako 12 percent tržieb. Tretina podnikov priznáva, že práve kvôli meškajúcim platbám od klientov nedokáže včas platiť vlastným dodávateľom.
Príjmová situácia dlžníkov
Slovensko zároveň patrí medzi krajiny, kde inflácia zasahuje firmy najsilnejšie spomedzi dvadsiatich sledovaných európskych ekonomík. Reťazenie omeškaných platieb tak vytvára tlak naprieč celou ekonomikou.
ASINS upozorňuje, že tradičné inkasné nástroje prestávajú fungovať. Upomienky či telefonáty boli podľa asociácie navrhnuté pre dlžníka, ktorý vnímal dlh ako problém a chcel ho vyriešiť. Dnes však pribúda skupina ľudí, ktorí si na život s dlhom zvykli a považujú ho za permanentný spôsob financovania bežných potrieb.
Napätie rastie aj okolo osobných bankrotov a pravidiel oddlženia. Podľa analýzy ASINS končí 97 percent oddlžovacích konaní nulovým výťažkom pre veriteľov. Asociácia zároveň tvrdí, že slovenský systém patrí medzi najbenevolentnejšie v Európskej únii.
V mnohých krajinách sa pred oddlžením skúma majetková a príjmová situácia dlžníka a nastavujú sa individuálne podmienky splácania. Na Slovensku je možné úplné oddlženie aj bez akejkoľvek splátky, dokonca aj pri vyšších príjmoch.
Koho chránia zákony na Slovensku?
Tomu zodpovedá aj nálada verejnosti. Viac než 40 percent Slovákov si myslí, že zákony chránia skôr tých, ktorí systém zneužívajú, a takmer tri štvrtiny podporujú aspoň symbolickú splátku v exekúcii. Zároveň však rastie aj podiel ľudí, ktorí vnímajú zákony ako príliš tvrdé voči dlžníkom. Spoločnosť sa tak v otázke osobných bankrotov a ochrany veriteľov postupne polarizuje.
Ekonóm Pavel Škriniar zároveň varuje, že domácnosti by sa nemali spoliehať na jednoduché riešenia ani na ďalšie zadlžovanie. Za najdôležitejšie považuje prevenciu, kontrolu výdavkov a budovanie rezerv.
„Prevencia je oveľa lacnejšia než liečba,“ pripomína. Ak domácnosť zasiahne pokles príjmov, podľa neho treba najprv identifikovať zbytočné výdavky, obmedziť spotrebu, prípadne siahnuť na rezervy. Vstup do života na dlh označuje až za poslednú možnosť. Aj on však upozorňuje, že dlhodobé riešenie existuje len jedno, a to zvýšenie príjmu.
„Dlhy treba splatiť, rozpredaj majetku a znižovanie úspor nás ochudobňuje a uskromňovanie sa v čase inflácie znižuje manévrovací priestor vo výdavkoch,“ konštatuje Škriniar.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: sita.sk
