Pobyt v prírode prináša počas teplých dní množstvo príjemných chvíľ, no občas sa nezaobíde bez drobných poranení či nepríjemných bodnutí hmyzom. V takých situáciách je dôležité vedieť, ako správne reagovať, aby sa predišlo komplikáciám. Dermatologička Jelena Božić vysvetlila, ako jednotlivé poranenia ošetriť a na ktoré zaužívané rady radšej zabudnúť.
Včela, osa či sršeň? Každé bodnutie je trochu iné
Bodnutia komárom, včelou, osou či sršňom môžu na prvý pohľad vyzerať podobne. Väčší problém však môže nastať u človeka, ktorý je alergický na hmyzí jed a nemusí o tom vôbec vedieť.
Ak vás bodne včela, najdôležitejšie je čo najskôr bezpečne odstrániť žihadlo. Podľa dermatologičky ho možno vybrať pinzetou, no treba si dať pozor, aby ste ho príliš nestláčali. V žihadle totiž môže zostať jed a silným tlakom by sa do ranky mohla dostať ďalšia jeho dávka.
Osa sa od včely líši tým, že žihadlo po bodnutí nezanecháva, takže môže bodnúť aj opakovane. V okolí bodnutia sa zvyčajne objaví charakteristický biely kruh obklopený začervenaním.
Sršeň nemusí mať najsilnejší jed
Hoci sa sršňov mnohí ľudia obávajú pre ich veľkosť a výrazné žihadlo, ich jed je v skutočnosti slabší ako jed ôs a včiel. Bodnutie však môže byť bolestivejšie, pretože žihadlo preniká hlbšie.
Pre alergikov môže byť bodnutie nebezpečné, no u väčšiny ľudí prebehne bez vážnejších komplikácií.
Čo urobiť po bežnom bodnutí
Prvá pomoc pri bežných bodnutiach zahŕňa:
- opláchnutie miesta studenou vodou a mydlom,
- priloženie studeného obkladu,
- použitie antihistamínového krému alebo užitie antihistaminika.
Aj bodnutie pavúkom môže spôsobiť výrazný opuch a začervenanie, ktoré niekedy pretrvávajú niekoľko týždňov. V takom prípade je vhodné vyhľadať lekársku pomoc.
Pri kliešťovi treba situáciu sledovať
Osobitnú pozornosť si vyžadujú kliešte, ktoré môžu prenášať lymskú boreliózu. Pred odstránením kliešťa ho podľa doktorky Božić netreba polievať alkoholom, olejom ani inými látkami. Mohol by v dôsledku toho vypustiť obsah tráviaceho traktu do krvi.
Kliešťa treba z kože vytiahnuť jemným ťahom bez krútenia.
Ak ho nie je možné odovzdať na vyšetrenie, je potrebné zaznamenať si dátum prisatia a počas nasledujúcich troch až štyroch týždňov sledovať pokožku. Po šiestich týždňoch sa odporúča krvný test na protilátky, ktorý môže ukázať, či došlo k prenosu ochorenia.
Kedy okamžite vyhľadať lekára
Pri akomkoľvek bodnutí treba spozornieť, ak sa objavia závažnejšie príznaky. Okamžitú lekársku pomoc si vyžaduje najmä sťažené dýchanie, opuch jazyka či pier, búšenie srdca, nevoľnosť, vracanie, hnačka, kŕče v bruchu, strata vedomia alebo porucha vedomia.
Takéto prejavy môžu signalizovať závažnú alergickú reakciu a môžu byť život ohrozujúce.
Čo dať na ranu a na ktoré „babské rady“ zabudnúť
Pri otvorených ranách a odreninách je najdôležitejším prvým krokom dôkladné umytie vodou a mydlom, aby sa odstránili nečistoty.
Na dezinfekciu možno použiť 3-percentný roztok kyseliny boritej, 3-percentný peroxid vodíka, povidón-jód alebo vodné antiseptické roztoky. Následne sa má aplikovať antibiotická masť, ktorá pomáha zabrániť vysychaniu rany a chráni ju pred infekciou.
Na ranu sa odporúča použiť zmes 3-percentného peroxidu vodíka a povidón-jódu v pomere 1 : 1, ktorá sa nemá z rany oplachovať.
Na alkohol či ocot radšej zabudnite
Na rany a bodnutia sa podľa dermatologičky nemá aplikovať alkohol ani ocot. Tieto látky môžu podráždenú alebo poškodenú pokožku ešte viac dráždiť.
Rovnako neodporúča používať na rany a popáleniny maslo, margarín, vaječný bielok, cibuľu ani ľubovníkový olej, pokiaľ ich výslovne neodporučí lekár.
Pri vážnejších reakciách preto nie je vhodné spoliehať sa na domáce recepty. Ak sa po bodnutí objavia výrazné alebo celkové príznaky, treba vyhľadať lekársku pomoc.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
