„Naše vnútorné systémy, ktoré nám pomáhajú cítiť sa emocionálne stabilní, sú citlivé na vonkajšie zmeny,“ vysvetľuje Rio Wilson, licencovaný poradca a zakladateľ centra Brain Body Therapy. „Nedostatok slnečného žiarenia, výkyvy počasia či zmena rutiny môžu ovplyvniť hladinu serotonínu a melatonínu, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri regulácii nálady a spánku. Keď trávime príliš veľa času v interiéri, obmedzujeme dva silné regulátory nervového systému: fyzickú aktivitu a sociálny kontakt.“
Počasie ani biorytmus planéty síce neovplyvníme, no môžeme zmeniť svoje správanie, aby sme udržali úzkosť pod kontrolou. Odborníci na duševné zdravie identifikovali návyky, ktoré v náročnejších obdobiach zbytočne zvyšujú hladinu stresu.
1. Trávenie priveľa času v interiéri
Je ľahké podľahnúť pohodliu domova, najmä ak je vonku sychravo. Neustály pobyt v interiéri však vedie k návykom, ktoré úzkosť zhoršujú. Hlavným dôvodom je nedostatok prirodzeného denného svetla.
„Izolácia doma môže viesť k nadmernému premýšľaniu a rušivým myšlienkam,“ hovorí terapeutka Payal Patelová. „Úzkosť sa často točí okolo potreby kontroly. Keď sú naše rutiny narušené počasím alebo únavou, cítime sa neistí.“ Aj krátky pobyt vonku má veľký význam. Podľa Wilsona pobyt na dennom svetle, ideálne v dopoludňajších hodinách, podporuje cirkadiánne rytmy a stabilizuje náladu.
Aj krátky pobyt vonku má veľký význam. Podľa Wilsona pobyt na dennom svetle, ideálne v skorších hodinách, podporuje cirkadiánne rytmy a reguláciu nálady. Vytvorenie malých, predvídateľných rutín môže byť obzvlášť upokojujúce, keď sa zimné obdobie zdá dlhé a chaotické.
2. Nadmerný čas pred obrazovkou
Keď sa necítime vo svojej koži, telefón či televízor sa ľahko stanú únikom. Problém nastáva, ak pasívne sledujeme životy iných a nadobúdame pocit, že my sami nerobíme dosť. „Nadmerný čas na sociálnych sieťach môže ľudí dostať do kolotoča výčitiek a porovnávania sa. To vedie k analyzovaniu negatívnych myšlienok,“ varuje odborníčka.
3. Zlý spánkový režim
Naša psychika stojí na kvalitnom odpočinku. „Ak je váš spánkový režim nepravidelný, telo vysiela mozgu signály, že je v strese,“ hovorí Wilson. Keď telu chýba pravidelnosť, mozog to interpretuje ako hrozbu, aj keď sa objektívne nič zlé nedeje. Výsledkom je ranná únava, ktorú tlmíme kofeínom, čo úzkosť len ďalej prehlbuje.
4. Rušenie plánov
V obdobiach, keď máme menej energie, je ľahké podľahnúť nutkaniu zostať doma a zrušiť stretnutie s priateľmi. Ak však nie ste chorí, Patelová radí dodržiavať záväzky: „Vyjdite von a držte sa svojich plánov. Pomáha to udržiavať myseľ aktívnu a zostať v kontakte s realitou, aj keď je lákavejšie schúliť sa na gauči.“
5. Konzumácia alkoholu
„Mnohí ľudia siahajú po poháriku častejšie, keď pociťujú nepokoj alebo nudu. Hoci sa to v danej chvíli zdá uvoľňujúce, vieme, že alkohol v konečnom dôsledku úzkostné myšlienky len živí,“ upozorňuje Patelová. Obmedzenie alkoholu a kofeínu je často prvým krokom k stabilnejšej nálade.
6. Nedostatočný pohyb
Pohyb je skvelým bojovníkom proti úzkosti počas celého roka. Nemusíte podávať vrcholové výkony; ide o proces. „Najúčinnejšie návyky pracujú s nervovým systémom, nie proti nemu,“ vysvetľuje Wilson. Jemné a pravidelné cvičenie pomáha uvoľniť nahromadenú energiu z úzkosti a vysiela telu signál bezpečia.
7. Prísna sebakritika namiesto súcitu
„Jednou z najčastejších príčin zvýšenej úzkosti je nedostatok súcitu so sebou samým,“ vysvetľuje Ashley Edwards. Mnoho ľudí je na seba oveľa prísnejších, než by kedy boli na svojho priateľa. Keď sa sebakritika stane štandardom, namiesto posunu vpred len zvyšuje vnútorné napätie.
Buďte k sebe láskavejší, najmä v dňoch, keď sa cítite pod psa. Pamätajte, že v tom nie ste sami a aj malé zmeny v dennej rutine môžu priniesť veľkú úľavu.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier
