Potulujúce sa a vychudnuté mačky poznajú mnohí z dovoleniek. Tento masívny problém s túlavými zvieratami sa však týka aj našich končín, kde sa bez majiteľa potulujú státisíce zvierat. Skryté čísla sú vysoké, keďže tieto mačky často žijú v ústraní a vyhýbajú sa kontaktu s ľuďmi. Túlavé mačky pochádzajú predovšetkým od nekastrovaných domácich mačiek s voľným prístupom von.
Mačky dosahujú pohlavnú dospelosť v priemere už v piatich mesiacoch. Jedna samica dokáže za rok odchovať hneď niekoľko vrhov s minimálne tromi mačiatkami, ktoré sa samy po pol roku začnú ďalej rozmnožovať. Výsledok? Neustále rastúci počet túlavých zvierat, ktoré podľa organizácie na ochranu zvierat Štyri labky väčšinou prežívajú v zúfalých a krutých podmienkach.
Čím viac túlavých mačiek, tým väčší je boj o potravu
Rovnako sa rýchlejšie šíria nebezpečné choroby. „Napriek rozšírenému mýtu, že ‚príroda si s tým poradí sama‘, mačky často celé mesiace trpia chorobami, hladom či zraneniami, zomierajú v bolestiach a nakazia iné zvieratá,“ vysvetľuje Janine Cirini, koordinátorka kampaní pre domáce zvieratá z organizácie Štyri labky. Nekontrolované množenie mačiek tiež vedie k tomu, že každoročne sú nespočetné množstvá nechcených mláďat odložené do útulkov, opustené na ulici alebo dokonca usmrtené.
Kastrácia predchádza utrpeniu
Zodpovednosť nesú predovšetkým samotní majitelia. Kto svoju mačku s prístupom von nenechá vykastrovať, priamo prispieva k narodeniu ďalších mačiatok, ktoré budú musieť tvrdo bojovať o prežitie. Majitelia by mali prijať opatrenia, aby zabránili nekontrolovanému množeniu svojich zvierat. Podľa organizácie Štyri labky však stále existuje množstvo majiteľov, ktorí svoje mačky kastrovať nedávajú. „Aby sme zabránili nárastu počtu túlavých mačiek, musia byť všetky mačky s voľným výbehom dôsledne kastrované,“ upozorňuje Janine Cirini. „Preto vyzývame všetkých majiteľov – bez ohľadu na to, či žijú na vidieku alebo v meste – aby svoje zvieratá, ktoré chodia von, dali bezodkladne vykastrovať.“
Kastrované mačky majú množstvo výhod:
- Zvyčajne menej značkujú svoje územie.
- Majú preukázateľne vyššiu priemernú dĺžku života.
- Pohybujú sa na menšom území (čo znižuje riziko nehôd).
- Menej sa dostávajú do konfliktov a bitiek s inými mačkami.
A čo je najdôležitejšie – nemnožia sa nekontrolovane, vďaka čomu sa aktívne minimalizuje utrpenie nevinných zvierat.
Ochrana mačiek pomocou mikročipu
Okrem kastrácie odborníci dôrazne odporúčajú mačku aj začipovať. Zatiaľ čo pre psov už platí zákonná povinnosť označenia a registrácie, pri mačkách je tento krok stále dobrovoľný. Pre tieto štvornohé spoločníčky by to však bolo rovnako kľúčové, pretože by sa tým zabezpečila transparentnosť a jasnosť o ich pôvode a vlastníctve v prípade nájdenia či kontroly.
Podľa organizácie Štyri labky by zavedenie čipovania prinieslo výrazné zlepšenia, a to najmä v oblasti ochrany zvierat. Okrem toho sa ročne stratia tisíce mačiek, pričom späť k rodine sa vráti len malý zlomok z nich. Jednoznačná identifikácia vďaka zaregistrovaným údajom na mikročipe by tomuto problému dokázala spoľahlivo predísť.
Nájdené zvieratá by tak bolo možné bleskovo identifikovať a vrátiť ich právoplatným majiteľom. Aj mačky, ktoré sa stanú obeťami dopravných nehôd, by mohli veterinári alebo polícia okamžite stotožniť, vďaka čomu by sa rodiny o ich osude dozvedeli oveľa rýchlejšie.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
