Našich psov a mačky milujeme ako plnohodnotných členov rodiny. Táto obrovská láska k zvieratám však bohužiaľ často spôsobuje, že ich signály interpretujeme cez prizmu vlastných, ľudských skúseností. Mnohí majitelia predpokladajú, že zvieratá prežívajú situácie úplne rovnako ako my. Zmeny v ich správaní tak chybne pripisujú tomu, že sa miláčik „urazil“, má jednoducho zlý deň alebo je mu len „smutno“.
Tento prístup však vedie k zľahčovaniu reálnych príznakov choroby a k nebezpečným záverom. Ak napríklad pes nemá chuť do jedla, majiteľ si často myslí, že ho trápi zlá nálada, pričom v skutočnosti môže trpieť vážnymi bolesťami. Naučte sa rozpoznať, kedy správanie vášho domáceho miláčika nie je len obyčajným rozmarom a prečo by ste návštevu veterinárnej ambulancie rozhodne nemali otáľať.
Majitelia odkladajú návštevu ambulancie
Práve tomu, ako si majitelia vysvetľujú správanie svojich štvornohých miláčikov, sa venuje správa z kampane „Zviera vám to nepovie, veterinár napovie“ (iniciovanej spoločnosťou Royal Canin pod záštitou združení veterinárnych lekárov). Z výsledkov vyplýva znepokojivý fakt: ak si všimneme u psa alebo mačky varovné signály, neznamená to automaticky rýchlu návštevu veterinára. Práve naopak!
- 42 % opýtaných hľadá informácie na internete.
- 32 % zviera iba pozoruje a čaká, kým to prejde samo.
- 19 % sa pýta na názor známych.
- 18 % sa spolieha na intuíciu a „domáce recepty“.
Iba 13 % majiteľov objedná zviera k veterinárovi v ten istý deň a ďalších 27 % sa pre konzultáciu rozhodne až po uplynutí 24 hodín. Ostatní rozhodnutie odkladajú. Najčastejšie dúfajú, že príznaky zmiznú samy (34 %), nechcú zviera stresovať vyšetrením (21 %) alebo sa obávajú nečakaných finančných nákladov (14 %). Zvyšok čaká. Dva, tri, štyri dni, niekedy aj celý týždeň.
Zoznam najčastejšie ignorovaných signálov je dlhý
Výskum jasne ukazuje, aké potenciálne nebezpečné symptómy neberieme ako dôvod na urgentnú návštevu zverolekára:
- 33 % respondentov by nešlo k veterinárovi pri ťažkostiach s dýchaním.
- 40 % by ignorovalo horúčku a kožné zmeny.
- 42 % by neznepokojovalo zvracanie a 47 % hnačka.
Ďalšie štatistiky sú ešte alarmujúcejšie. Majitelia by bežne ignorovali:
- 53 % – kašeľ
- 57 % – stratu chuti do jedla
- 58 % – mierne krívanie
- 63 % – agresivitu alebo netypickú nervozitu
- 63 % – nedostatok energie a nechuť hrať sa
- 64 % – celkovú nechuť k pohybu
- 67 % – časté močenie
- 72 % – nepríjemný zápach z papule
- 73 % – častejšie olizovanie sa
- 75 % – skrývanie sa
- 75 % – zvýšený alebo znížený smäd
Agresivita a netypická nervozita
Náhla zmena správania, napríklad agresivita, sa zriedkakedy objaví bez príčiny. Ak mačka zrazu hryzie pri hladkaní alebo česaní, je to takmer istý signál, že cíti bolesť. U psa môže náhle vrčanie, štekanie či hryzenie rovnako poukazovať na bolesť, ba dokonca môže byť príznakom rozvíjajúceho sa neurologického ochorenia. Napriek tomu len 37 % majiteľov považuje takéto správanie za dostatočný dôvod na vyšetrenie. Agresivita a nervozita patria k prejavom, ktoré sa za žiadnych okolností nesmú podceňovať.
Časté močenie
Močí váš pes alebo mačka častejšie ako zvyčajne? Ciká do postele, na gauč alebo do pelechu? Alebo sa prvýkrát od šteňacieho veku vyšpinil doma? Hoci ide o mimoriadne jasný signál, len 36 % majiteľov to považuje za problém hodný konzultácie. Pritom je situácia zrejmá a veľmi naliehavá: v najlepšom prípade ide o infekciu močových ciest (zápal močového mechúra, močovej trubice), v horšom o vážne ochorenie obličiek.
Častejšie olizovanie sa
Toto nie je znak toho, že by pes alebo mačka zrazu začali prehnane dbať o svoju hygienu. Olizovanie môže signalizovať infekciu (napr. pri olizovaní genitálií), upchaté análne žľazy (olizovanie okolia konečníka), bolesť (olizovanie brucha), prípadne mykózu či alergiu (olizovanie labiek). Ide o príznak, ktorý sa dá ľahko prehliadnuť – len 27 % ľudí by ho považovalo za dôvod na návštevu lekára.
Skrývanie sa
U psov aj mačiek znamená náhla potreba skrývať sa hľadanie útočiska. To môže poukazovať na silné bolesti, celkovú slabosť alebo vážne ochorenie, pri ktorom sa zviera už necíti bezpečne. Napriek tomu len 27 % majiteľov vníma tento signál ako dôvod na vyhľadanie odbornej pomoci.
Zvýšený alebo znížený smäd
Ďalší symptóm, ktorý by sa v žiadnom prípade nemal ignorovať, no s odborníkom by ho riešilo len 25 % majiteľov. Nadmerný smäd aj odmietanie tekutín môžu svedčiť o závažných diagnózach. Zvýšený príjem vody u psov býva spojený s cukrovkou, zlyhávaním obličiek či Cushingovým syndrómom, u mačiek aj so zvýšenou funkciou štítnej žľazy. Na druhej strane, ak zviera odmieta piť, príčinou môžu byť problémy s ďasnami a zubami, tráviace ťažkosti či dokonca bolesti kĺbov a chrbtice (bolí ich zohnúť sa k miske). U neočkovaných psov môže byť odpor k vode aj jedným z príznakov besnoty.
Zviera vám nepovie, veterinár napovie
Ak sa u vášho domáceho miláčika objavia príznaky alebo zmeny v správaní, ktoré sa doteraz nevyskytovali, nečakajte, kým samy zmiznú. Nespoliehajte sa na vlastné dedukcie, internetové diskusie či rady od známych. Prvým krokom musí byť vždy kontaktovanie veterinára. Nie o týždeň, nie o tri dni. Ešte dnes.
Cieľom kampane spoločnosti Royal Canin je zvýšiť povedomie chovateľov a motivovať ich k rýchlejšej reakcii na varovné signály. Výsledky jasne ukazujú, že odkladanie návštevy zverolekára je stále bežnou praxou. Nezabúdajte: vaše zviera vám nepovie, čo ho bolí. Za jeho zdravie nesiete zodpovednosť vy a mali by ste reagovať aj na tie najmenšie signály, pričom sa spoliehajte na znalosti expertov, nie na neoverené zdroje.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
