Predstava, že zdravotné útrapy človeka budú vedci podrobne skúmať celé tisícročia po jeho smrti, pôsobí bizarne. Presne do takejto dávnej minulosti však nedávno nahliadli ruskí výskumníci, ktorí priblížili ťažký život muža z doby bronzovej. Ako uvádza portál Vice, podarilo sa im zistiť, že musel dlhé roky zápasiť s nepredstaviteľnými urologickými bolesťami.
Štúdia publikovaná vo vedeckom časopise Archaeological and Anthropological Sciences sa zamerala na kostrové pozostatky pravekého muža spred približne 5 300 rokov, ktoré archeológovia odkryli v monumentálnej mohyle na juhozápade Ruska.
Antropologická analýza odhalila, že jeho život v nehostinnom prostredí bol poznačený extrémnou fyzickou záťažou a chronickými bolesťami, aké si v ére modernej medicíny vieme predstaviť len ťažko.
Výskumný tím z Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova pod vedením antropologičky Natalije Berezinovej vyčítal z mužovej kostry stopy po celoživotnej tvrdej manuálnej práci. Pozostatky niesli známky dny i viacerých zahojených zlomenín, ktoré pravdepodobne utrpel pri manipulácii s dobytkom či pri vedení ťažkých záprahov.
Najväčšie prekvapenie však priniesol nález pri drobných kostičkách ruky. Vedci tam objavili ostrý, hnedasto sfarbený minerálny útvar s priemerom približne dva centimetre, teda vo veľkosti zrelej bobule hrozna.
Röntgenová difrakčná analýza ukázala, že vzorka obsahuje whitlockit. Ide o minerál zo skupiny fosforečnanov, ktorého kryštalizácia v ľudskom organizme priamo poukazuje na masívnu a dlhotrvajúcu bakteriálnu infekciu. Tento praveký muž tak musel v posledných rokoch života znášať prítomnosť masívneho obličkového kameňa bez akýchkoľvek prostriedkov na tlmenie bolesti.
Autori štúdie sa domnievajú, že obličkový kameň sa v konečnom štádiu uložil v močovode, čo vyvolalo akútny zápal, následnú sepsu a napokon spečatilo mužov život.
