Prečo spodná strana listov paradajok fialovie?
Za fialovým odtieňom listov stoja antokyány – prírodné rastlinné farbivá, ktoré sa tvoria v období stresu. Paradajky ich začnú vytvárať najmä vtedy, keď nedokážu prijímať dostatok fosforu z pôdy.
Najčastejšie za tým stoja dve situácie. Prvou je príliš chladná pôda. Korene paradajok totiž dokážu efektívne prijímať fosfor až vtedy, keď teplota pôdy presiahne približne 12 °C. Po vysadení sadeníc do záhona alebo fóliovníka však často prídu chladné noci, ktoré tento proces dočasne zablokujú, aj keď je fosforu v pôde dostatok.
Druhým dôvodom je skutočný nedostatok fosforu. Ten sa objavuje najmä v kyslej pôde s pH pod 5,5, v starej zemine používanej viac sezón bez prihnojovania alebo tam, kde sa používajú iba dusíkaté hnojivá. Nadbytok dusíka totiž obmedzuje prijímanie fosforu aj v kvalitnej a teplej pôde.
Typickým znakom je, že fialová farba sa objaví najskôr na spodnej strane starších listov a pozdĺž žiliek. Keďže rastlina presúva fosfor zo starších listov do mladých výhonkov, spodné listy začnú meniť farbu ako prvé. Zároveň sa spomalí rast celej rastliny a listy bývajú užšie a tuhšie.
Nie vždy ide o problém. Niektoré odrody sú prirodzene fialové
Nie všetky fialové paradajky však signalizujú nedostatok živín. Existujú odrody vyšľachtené tak, aby prirodzene tvorili antokyány počas celej vegetácie.
Patria sem napríklad odrody Indigo Rose, Indigo Apple, Indigo Ruby alebo Indigo Blue Beauty, ktoré boli vyšľachtené na Oregon State University. Tieto paradajky majú prirodzene fialové stonky, stopky listov a neskôr aj tmavé plody.
Naopak, známe tmavoplodé odrody ako Black Cherry alebo Black Prince získavajú svoju tmavú farbu iným spôsobom a ich stonky zostávajú zelené.
Rozlíšiť prirodzené sfarbenie od problému je pomerne jednoduché. Ak sa fialová objavuje iba na stonkách alebo stopkách listov, zatiaľ čo listová čepeľ zostáva sýtozelená, ide pravdepodobne o vlastnosť odrody. Takéto rastliny rastú normálne, bohato kvitnú a vytvárajú zdravé plody.
Pri nedostatku fosforu však rastlina vyzerá oslabená. Listy fialovejú odspodu, získavajú sivozelený nádych, rast sa spomaľuje, kvety sa tvoria horšie a plody bývajú menšie, nerovnomerne dozrievajúce a menej vyfarbené.
Ako zachrániť fialovejúce paradajky? Pomôže aj jednoduché meranie teploty
Skôr než siahnete po hnojive, oplatí sa zistiť skutočnú príčinu. Ráno zmerajte teplotu pôdy približne v hĺbke 10 centimetrov. Ak je nižšia ako 12 °C, problém spôsobuje chlad, nie nedostatok živín.
V takom prípade rastliny na noc prikryte ľahkou bielou jarnou netkanou textíliou. Ak pestujete paradajky vo fóliovníku, zatvárajte ho už popoludní, aby sa v ňom udržalo viac tepla. Pomôcť môže aj čierna mulčovacia textília, ktorá absorbuje slnečné žiarenie a dokáže zvýšiť teplotu pôdy približne o 2 až 3 °C.
Ak je pôda dostatočne teplá a fialové sfarbenie pretrváva, vhodným riešením je listová výživa s obsahom fosforu. Rastlina dokáže cez listy prijať živiny už za 24 až 48 hodín, čo je výrazne rýchlejšie ako cez korene.
Postrek aplikujte ráno alebo podvečer za bezveterného počasia pri teplote približne 15 až 22 °C. Dôležité je dôkladne postriekať obe strany listov, pretože spodná strana prijíma živiny najefektívnejšie.
Ako predísť fialovým listom v ďalších sezónach
Najlepšou prevenciou je vysádzať paradajky až vtedy, keď už nehrozia jarné mrazy a pôda sa v hĺbke 10 centimetrov stabilne ohreje nad 12 °C.
Pred výsadbou sa oplatí skontrolovať aj pH pôdy. Paradajkám najviac vyhovuje hodnota medzi 6,0 až 6,5. Ak je pôda príliš kyslá, môžete ju na jeseň upraviť dolomitickým vápencom. Vápnenie sa však nikdy neodporúča tesne pred výsadbou.
Počas celej sezóny používajte kvalitné viaczložkové hnojivo určené pre paradajky približne každých 10 až 14 dní podľa odporúčaného dávkovania. Vyhnite sa nadmernému používaniu dusíkatých hnojív, pretože môžu zhoršiť prijímanie fosforu a podporiť vznik fialových listov.
Ak pestujete paradajky v nádobách, zeminu každý rok vymeňte za novú. Vyčerpaný substrát z predchádzajúcej sezóny patrí medzi najčastejšie príčiny problémov s výživou a následného fialovenia listov.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
