Aby sa na oblohe objavil tento pestrofarebný úkaz, musia byť splnené prísne podmienky. Slnko vám musí svietiť do chrbta, dažďové kvapky musia padať pred vami a slnečné lúče nemôžu zakryť žiadne tieniace oblaky. Vtedy sa spúšťa dokonalá fyzikálna hra uhlov.
Čo sa odohráva vo vnútri jedinej kvapky?
Keď biele slnečné svetlo zasiahne dažďovú kvapku, spomalí sa vo vode a ohne – ide o takzvaný lom svetla. Rôzne vlnové dĺžky svetla sa lámu pod mierne odlišnými uhlami, čím sa biele svetlo rozkladá na celé spektrum farieb.
Lúče dopadnú na zadnú stenu kvapky, odrazia sa zvnútra a pri výstupe sa farby ešte viac rozptýlia:
- Červené svetlo vychádza z kvapky pod uhlom približne 42 stupňov.
- Modré a fialové svetlo opúšťa kvapku pod uhlom približne 40 stupňov.
Kvapky vyššie na oblohe tak posielajú do vašich očí červené svetlo, zatiaľ čo kvapky nižšie k vám usmerňujú modré a fialové tóny. Preto je červená farba vždy na vonkajšom, vyššom okraji dúhy a modrá na jej vnútornej strane.
Prečo je vaša dúha iná ako dúha vášho priateľa?
Dúha v skutočnosti tvorí dokonalý kruh okolo takzvaného antisolárneho bodu – čo je miesto, kde leží tieň vašej hlavy. Zeme sa dotýkajúci oblúk vidíme len preto, že spodnú časť kruhu zakrýva horizont.
Ak vedľa vás stojí priateľ, lúče svetla vstupujú do jeho očí z úplne iného uhla. Aj keby ste si vymenili miesta, svetelné lúče sa opäť prispôsobia jeho výške, polohe a dokonca aj rotácii Zeme. Z fyzikálneho hľadiska tak každý človek sledovaním oblohy vytvára svoju vlastnú, osobnú dúhu.
Ako vzniká vzácna dvojitá dúha?
Ak sú podmienky na oblohe mimoriadne priaznivé, môžete spozorovať aj sekundárnu dúhu. Tá vzniká vtedy, keď sa svetlo vnútri dažďovej kvapky odrazí dvakrát za sebou, než vyjde von.
Sekundárna dúha má však obrátené poradie farieb – červená je na vnútornej strane a fialová na vonkajšej. Keďže je svetlo pri dvojitom odraze slabšie a rozptýlenejšie, druhá dúha býva širšia a menej výrazná.
Jedna vec je pre všetkých rovnaká
Hoci svetelné lúče formujúce vašu dúhu patria len vám, jedna vlastnosť zostáva pre všetkých pozorovateľov rovnaká – uhlová veľkosť.
Keďže dúha nie je hmatateľný predmet, nemeria sa v metroch, ale v uhloch. Polomer hlavného oblúka je vždy 42 stupňov, čo znamená, že jej celkový priemer zaberá na oblohe uhol 84 stupňov. Nech už stojíte kdekoľvek na svete, tento rozmer máte s ostatnými pozorovateľmi vždy spoločný.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier
