Oblečenie nie je len estetickou záležitosťou – je to mocný nástroj vizuálnej komunikácie, ktorý využívame aj v každodennom živote.
Si to, čo nosíš?
Píše sa rok 1977. Na Slovensku mali ženy v tom čase volebné právo len pár rokov. Cesta k obrazu úspešnej biznismanky, ktorá je rovnocenným partnerom svojim mužským náprotivkom, bola vtedy ešte veľmi dlhá – a úprimne, ani dnes sme úplne nedorazili do cieľa. Napriek tomu sa v roku 1977 niečo zmenilo – John T. Molloy vydal tri bestsellery o koncepte Power Dressing. Jedným z nich bola kniha „The Woman’s Dress for Success Book“.
Molloy vo svojom diele radil ženám, ako sa „správne“ obliekať do práce, aby sa v roku 1977 cítili mužom rovné. V praxi to znamenalo – sako alebo blejzer, sukňu a blúzku s vysokým golierom (napríklad s viazačkou), ktorá mala odviesť pozornosť od dekoltu smerom k tvári.
Oblečenie má vplyv na naše správanie
Dnes tieto prísne pravidlá znejú zastaralo, no Molloyov výskum odhalil dôležitý fakt: ak sa obliekame tak, akoby sme už zastávali vysokú funkciu, podávame profesionálnejší a často aj lepší výkon. Tento postreh potvrdila v roku 2015 aj vedecká štúdia.
Dve skupiny študentov mali vypracovať test – jedna v bežnom civilnom oblečení, druhá vo formálnom. Výsledok zhrnul psychológ a vedúci štúdie Abraham Rutchick jasne: „Probandi vo formálnom oblečení dokázali premýšľať abstraktnejšie a komplexnejšie.“
Nie je teda náhoda, že v kostýmoch, elegantných kabátoch alebo v dobre strihaných nohaviciach nás okolie berie vážnejšie. Cítime sa v nich silnejšie a podľa toho sa aj správame.
Šaty ako politický nástroj
Mnohí pochopili, že Power Dressing dokáže viac než len naštartovať kariéru – dnes slúži ako silný politický nástroj. Príkladom je Hillary Clinton, ktorá sa počas volebného boja proti Trumpovi objavila v ohnivo červenom nohavicovom kostýme.
Na Zlatých glóbusoch v roku 2018 sa zasa pozornosť sústredila na čierne róby celebrít, ktoré týmto gestom podporili hnutie #TimesUp. Vo februári 2019 zasa vzbudili rozruch demokratické političky, ktoré prišli na prejav Donalda Trumpa oblečené celé v bielom. Odkazovali tým na americké sufražetky, ktoré začiatkom 20. storočia bojovali za volebné právo žien práve v bielej farbe.
Mediálny ohlas všetkých týchto akcií bol obrovský. Bez jediného hlasného slova ukradli pozornosť hlavným aktérom dňa – ich outfity totiž hovorili samy za seba.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
