SITA

sita.sk

<a href="https://sita.sk/tag/slovenska-ekonomika/" id="69b678ed-5312-4079-afda-aca69f52a5fb">Slovenská ekonomika</a> v druhom štvrťroku rástla pomalšie, než sa očakávalo. <a href="https://sita.sk/tag/hruby-domaci-produkt/" id="8f3edb66-6554-4ecc-8758-c5f667a2d960">Hrubý domáci produkt (HDP)</a> sa medziročne zvýšil o 0,7 %, čo predstavuje najnižšie tempo rastu za posledné štyri štvrťroky. Po očistení o sezónne vplyvy sa HDP medziročne zvýšil o 0,8 % a v porovnaní s prvým štvrťrokom tohto roka vzrástol o 0,2 %.

V bežných cenách dosiahol slovenský HDP v druhom štvrťroku 35,9 miliardy eur, medziročne teda vzrástol o 1,7 miliardy eur. Po prepočte do stálych cien predstavoval 26,4 miliardy eur, pričom reálny medziročný prírastok dosiahol necelých 187,5 milióna eur. Vyplýva to z rýchleho odhadu <a href="https://sita.sk/firmy-institucie/su-sr-statisticky-urad-slovenskej-republiky/" id="9f533eb0-7e7e-4681-94ed-1721ff4714e9">Štatistického úradu SR</a>.

Azet magazin

Výsledok však zaostal za očakávaniami analytikov. Hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová uviedla, že medzikvartálny rast na úrovni 0,2 % bol mierne pod očakávaním banky, ktorá predpokladala rast o 0,3 %. V medziročnom porovnaní sa tempo rastu spomalilo z 0,9 % v prvom štvrťroku na 0,7 %. Trh pritom očakával rast na úrovni 1 % a Slovenská sporiteľňa dokonca 1,4 %.

Slovensko navyše zaostalo za vývojom v Európskej únii. Rast ekonomiky EÚ v druhom štvrťroku zrýchlil na 0,5 % medzikvartálne, pričom medziročne sa HDP zvýšil o 1,5 %. Slovenská ekonomika tak nedokázala zachytiť mierne oživenie, ktoré bolo v Európe v druhom štvrťroku viditeľné.

V rámci strednej Európy pritom Slovensko opäť patrilo k najslabším. Medziročný rast Česka sa spomalil na 2 %, Maďarska na 1,6 % a Rakúska na 0,8 %. Poľsko bolo naopak výnimkou, keď jeho rast zrýchlil na 3,8 %. Slovensko spolu s Rakúskom zaznamenalo v regióne najpomalší ekonomický rast.

Ekonomiku môže brzdiť fiškálna konsolidácia

Dôvody slabšieho výkonu slovenskej ekonomiky súvisia najmä s domácim prostredím. Štatistický úrad uviedol, že rast podporila vyššia konečná spotreba. Kladné zostalo aj saldo zahraničného obchodu, jeho prebytok však bol nižší než pred rokom. Investície naopak klesli. Práve investície sú podľa analytikov jedným z významných problémov. Mária Valachyová upozorňuje, že ekonomiku môže brzdiť spôsob fiškálnej konsolidácie.

„Protivietor pre slovenskú ekonomiku neprináša len externé prostredie, ale pravdepodobne aj spôsob fiškálnej konsolidácie,“ uviedla hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne. Podľa nej vysoké dane tlmia ekonomickú a investičnú aktivitu a zároveň sa nenapĺňa ani očakávanie rýchlejšieho čerpania eurofondov, ktoré malo byť jedným z faktorov podporujúcich tohtoročný rast.

Podobne vývoj hodnotí aj analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Podľa neho zostal rast slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku utlmený a zaostal za očakávaniami. Pozitívne signály z priemyslu, zahraničného obchodu, maloobchodu či stavebníctva sa napokon v celkovom výsledku výraznejšie nepretavili.

„Ekonomický rast na Slovensku i naďalej brzdí domáca fiškálna konsolidácia, ktorá sa tento rok prejavuje predovšetkým na nižšej investičnej aktivite komerčného sektora,“ uviedol Koršňák.

Spotreba domácností zatiaľ zostáva odolnejšia. Hoci rast spotreby nie je výrazný a zaostáva za časťou regiónu, podľa Koršňáka stále zostáva nad úrovňou minulého roka. Pomáha tomu aj relatívne napätý trh práce. Konsolidácia verejných financií pritom podľa analytika tento rok výraznejšie zasahuje domácnosti, no jej negatívny vplyv sa zatiaľ neprejavil tak silno na spotrebe ako na investičnej aktivite.

Podľa Koršňáka slovenskú ekonomiku naďalej zaťažuje aj slabšia výkonnosť priemyslu. Predpokladá, že svoju úlohu zohráva najmä oslabená produkcia automobilového sektora, ktorý čelí štrukturálnym zmenám na európskom trhu a slabšej pozícii na niektorých zahraničných trhoch.

Priemyselný rast navyše v závere štvrťroka brzdil aj odchod spoločnosti Samsung. Naopak, komerčné služby podľa vývoja tržieb ekonomiku naďalej podporovali.

Výhľad na zvyšok roka preto zostáva opatrný. Slovenská ekonomika bude podľa Koršňáka čeliť pokračujúcej fiškálnej konsolidácii, ktorá sa prejavuje nielen na domácnostiach, ale aj na nálade podnikov a ich investičnej aktivite. Verejné investície už podľa neho nebudú mať takú silu ako v minulom roku.

Doznievanie Plánu obnovy môže ešte v prvej polovici roka dočasne podporovať ich objem, no v druhej polovici roka analytik očakáva skôr klesajúci trend.

Rizikom zostáva aj zahraničné prostredie. Hoci nemecké fiškálne stimuly môžu priniesť nové zákazky časti slovenského subdodávateľského priemyslu, vyššie ceny energií v dôsledku konfliktu na Blízkom východe môžu zvyšovať infláciu a tlmiť ekonomické oživenie aj zahraničný dopyt. To by mohlo zasiahnuť slovenských exportérov.

Na druhej strane existujú aj faktory, ktoré môžu ekonomiku podporiť. Slovenskému automobilovému priemyslu môže pomôcť rast predaja nových elektromobilov a hybridov v Nemecku. Viaceré slovenské automobilky zároveň plánujú rozbeh produkcie nových elektrických modelov. Pozitívny efekt však môže brzdiť rastúca čínska konkurencia.

Významným faktorom sa môže stať aj prechod veľkých investícií do výrobnej fázy. Ide napríklad o postupný nábeh štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce či testovaciu výrobu automobilky Volvo na východe Slovenska. Väčšia časť ich pozitívneho vplyvu na ekonomiku sa však podľa Koršňáka prejaví skôr na konci tohto roka a najmä v roku 2027.

UniCredit Bank zatiaľ svoj ekonomický výhľad nemení. Pre tento rok očakáva rast slovenskej ekonomiky približne na úrovni 0,9 %, teda len mierne nad minuloročnými 0,8 %. V roku 2027 by sa tempo rastu mohlo zvýšiť približne na 1,5 %. Riziká pre tohtoročný vývoj však analytik vidí prevažne smerom nadol.

Podrobnejšia odpoveď na otázku, čo presne stálo za slabým rastom slovenskej ekonomiky, príde až začiatkom septembra. Štatistický úrad vtedy zverejní spresnené údaje a detailnú štruktúru HDP.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.

Zdroj: <a href="https://sita.sk/vofinanciach/slovensko-patri-v-ramci-strednej-europy-opat-k-najslabsim-analytici-priblizili-co-brzdi-nasu-ekonomiku/" id="183d76c7-1951-493f-b6b1-94e73549acdd" target="_blank">sita.sk</a>

Magnific

Slovensko patrí v rámci strednej Európy opäť k najslabším. 

ekonomika

slovensko

Hrubý domáci produkt rástol v druhom štvrťroku pomalšie než predpokladali analytici.

Slovenská ekonomika v druhom štvrťroku rástla pomalšie, než sa očakávalo. Hrubý domáci produkt (HDP) sa medziročne zvýšil o 0,7 %, čo predstavuje najnižšie tempo rastu za posledné štyri štvrťroky. Po očistení o sezónne vplyvy sa HDP medziročne zvýšil o 0,8 % a v porovnaní s prvým štvrťrokom tohto roka vzrástol o 0,2 %.

Slovensko patrí k najslabším v regióne: Analytici otvorene pomenovali, čo tvrdo brzdí našu ekonomiku

Prvá práca a povinné sporenie: Do II. piliera za tri roky automaticky vstúpilo takmer 240-tisíc mladých ľudí a nových pracujúcich. Väčšina z nich však výber dôchodkovej spoločnosti ignoruje a prenecháva ho na štát.