logo svetzvedavo.sk

svetzvedavo.sk

Touto fascinujúcou otázkou sa zaoberal tím vedcov z Inštitútu vedy a technológií Skolkovo (Skoltech) v Rusku. Výsledky svojho výskumu publikovali v prestížnom vedeckom časopise <a href="https://www.nature.com/articles/s41514-026-00421-6" id="ad09bd55-f43b-4b02-bfad-707c136a80d5" rel="nofollow">npj Aging</a>, kde pomocou matematických modelov odhadli, aký vek by človek mohol teoreticky dosiahnuť, ak by sa podarilo odstrániť väčšinu príčin starnutia.

Azet magazin

Existuje horná hranica ľudského života

Priemerná dĺžka života sa dnes vo svete pohybuje okolo 79 rokov, no vedci už desaťročia hľadajú spôsoby, ako ju ešte viac predĺžiť. Objavujú sa dokonca úvahy o tom, či by raz človek nemohol dosiahnuť biologickú nesmrteľnosť.

Najnovší výskum však naznačuje, že ani odstránenie všetkých chorôb by nestačilo. Podľa výpočtov vedcov by sa pri ideálnych podmienkach priemerná maximálna dĺžka života pohybovala približne od 146 do 194 rokov. Neznamená to však, že sa ľudia v blízkej budúcnosti budú bežne dožívať takéhoto veku. Ide o teoretický biologický limit vypočítaný pomocou matematického modelu.

Aby dospeli k svojim záverom, vytvorili viacstupňový matematický model, ktorý im umožnil postupne zapínať jednotlivé mechanizmy starnutia a sledovať ich vplyv na dĺžku života.

Model simuloval situáciu, v ktorej by boli odstránené všetky zvrátiteľné procesy starnutia. Jedinou výnimkou zostali takzvané somatické mutácie, teda náhodné genetické zmeny vznikajúce v bunkách počas života človeka.

Práve tieto mutácie sa napokon ukázali ako rozhodujúca prekážka, ktorú moderná medicína zrejme len veľmi ťažko prekoná.

Bez biologického starnutia by sme mohli žiť takmer 2 000 rokov

Výsledky modelu boli mimoriadne zaujímavé. Ak by biologické starnutie vôbec neexistovalo a riziko úmrtia zostávalo počas celého života rovnaké, stredná dĺžka života by dosahovala až 1 759 rokov.

Keď však vedci do výpočtov postupne zahrnuli účinky somatických mutácií, odhadovaná dĺžka života prudko klesla na približne 156 rokov.

Najväčší problém predstavujú bunky, ktoré sa už prakticky nedokážu obnovovať. Ide najmä o neuróny v mozgu a kardiomyocyty, teda bunky srdcového svalu.

Niektoré orgány sa dokážu obnovovať celé tisícročia

Vedci zároveň upozorňujú, že nie všetky tkanivá v ľudskom tele starnú rovnakým tempom.

Spoluautor štúdie Jevgenij Jefimov vysvetľuje, že napríklad pečeň má mimoriadne vysokú schopnosť regenerácie. Jej bunky sa neustále obnovujú, vďaka čomu dokáže tento orgán veľmi dlho odolávať negatívnym dôsledkom genetických mutácií.

Práve preto by niektoré orgány teoreticky mohli správne fungovať aj tisíce rokov, ak by neexistovali ďalšie obmedzujúce faktory.

Mozog a srdce zostávajú najväčšou prekážkou

Aj keby sa podarilo odstrániť všetky ostatné príčiny starnutia, samotné poškodzovanie DNA by podľa vedcov nakoniec stačilo na to, aby sa fungovanie organizmu zastavilo.

Rozhodujúcu úlohu pritom zohrávajú práve mozog a srdce. Ich bunky sa nedokážu nahrádzať tak ako bunky pečene či kože. Náhodné mutácie DNA sa preto počas života postupne hromadia, až napokon narušia fungovanie týchto životne dôležitých orgánov.

Práve tento mechanizmus môže podľa vedcov predstavovať biologickú hranicu, ktorú ľudský organizmus nedokáže prekonať ani v prípade výrazného pokroku modernej medicíny.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.

Zdroj: <a href="https://svetzvedavo.sk/2026/07/26/vedci-vypocitali-kolko-rokov-moze-clovek-maximalne-zit-vysledok-prekvapil/" id="3b01d1b4-1687-4c5f-8920-0b26be6baebb" target="_blank">svetzvedavo.sk</a>

iStock

Vedci skúmali, či má ľudský život prirodzený limit. Výsledky naznačujú, že existuje biologická hranica, ktorú zrejme neprekonáme.

starnutie

veda

výskum

model

Ľudstvo oddávna sníva o tom, že raz prekoná starnutie a výrazne predĺži život. Nová vedecká štúdia však naznačuje, že aj keby medicína dokázala odstrániť všetky choroby a väčšinu procesov starnutia, existuje biologická hranica, ktorú zrejme nikdy neprekročíme.

Touto fascinujúcou otázkou sa zaoberal tím vedcov z Inštitútu vedy a technológií Skolkovo (Skoltech) v Rusku. Výsledky svojho výskumu publikovali v prestížnom vedeckom časopise npj Aging, kde pomocou matematických modelov odhadli, aký vek by človek mohol teoreticky dosiahnuť, ak by sa podarilo odstrániť väčšinu príčin starnutia.

Vedci vypočítali, koľko rokov môže človek maximálne žiť. Výsledok prekvapil

Vysoký vekový rozdiel nemusí byť vždy prekážkou.

Je medzi vami rozdiel viac ako 3 roky? Vedci odhaľujú, aké prekážky musíte vo vzťahu zdolať

ADHD môže zanechávať nenápadnú stopu v očiach.

ADHD môže zanechávať nenápadnú stopu v očiach. Vedci ju našli v pohyboch zreníc

Moderný život na trase práca – domov je plný stresu a povinností.

Chronická únava vás môže položiť na kolená: Ako rozoznať, že nejde len o bežné vyčerpanie?

Zbytočný odpad alebo štýlový doplnok? Hranica medzi tým je niekedy len pár minút tvorivej práce.

Nehádžte prázdne fľaše od vína do koša: Tiktokerka ukázala trik, ako z nich za pár minút spraviť luxusnú dekoráciu

Zrkadlo neklamalo a biele korienky sa opäť prihlásili o slovo. Problém však nemusí byť vo farbe z obchodu, ale v malej chybe, ktorú robíte ešte pred jej nanesením.

Farba vymytá po dvoch umytiach a šediny opäť presvitajú? Kaderníci odhalili 3 najväčšie chyby pri domácom farbení

Hanbíte sa obuť si sandále pre popraskané a zhrubnuté päty?

Zabudnite na salón! Zjemniť drsné päty po lete zvládnete aj doma, stačí jedno kuchynské tajomstvo

Papier na pečenie je vhodné odstrihnúť podľa veľkosti plechu alebo formy. Prečnievajúce okraje sa môžu dostať príliš blízko k horúcim častiam rúry a začať sa pripaľovať.

Nikdy to nerobte s papierom na pečenie. Túto chybu robí veľa ľudí

Kôrka praská pod rukami a vnútro láka čerstvou vôňou. Stačí však pár dní na nesprávnom mieste a z obľúbeného bochníka je tvrdá skala.

Zabudnite na chladničku aj klasický chlebník: Pekári prezradili, kde má chlieb skutočne svoje miesto

Opakované prebúdzanie uprostred noci môže súvisieť so stresom, nespavosťou, životným štýlom či hormonálnymi zmenami a pri dlhodobých ťažkostiach si zaslúži pozornosť. (Ilustračný obrázok)

Budíte sa o 2. alebo 3. hodine ráno? Nie je to náhoda. Vaše telo vysiela signál

Bylinka, ktorú hľadá každý lekár.

Mäta je nový zelený zázrak: Ako rýchlo zarobiť na bylinke, ktorú hľadá každý lekár aj farmaceut?

Xantelazmy sú žltkasté ložiská tuku, ktoré sa najčastejšie objavujú v okolí očí. Nový výskum ich spája s vyšším rizikom infarktu a mozgovej príhody. (Ilustračný obrázok)