<!--Y5Sw1STiZEayoqy8-->

Prírodný poklad v srdci Tichého oceánu: Vedci preskúmali atoly, ktoré ukazujú Zem pred zásahom človeka

Na vzdialených atoloch prekvitá vzácny život. (ilustračné foto)
Na vzdialených atoloch prekvitá vzácny život. (ilustračné foto)iStock
Odborníci odhalili skryté miesta na Marshallových ostrovoch, ktoré ukazujú, ako vyzeral oceán pred deštruktívnymi vplyvmi ľudí. Počas expedície na nich objavili desiatky druhov živočíchov a rastlín, ktoré sú nedotknuté po stáročia.

Svetové oceány v súčasnosti čelia vážnym hrozbám v dôsledku otepľovania vôd, ich okysľovania, znečistenia a úbytku koralových útesov. Hlboko v Tichom oceáne sa však dodnes zachovali dve mimoriadne odľahlé oázy, ktoré ukazujú, ako mohlo morské prostredie vyzerať pred masívnym zásahom človeka. Ako uvádza portál ScienceAlert, tieto územia sa nachádzajú stovky kilometrov od najbližšieho ľudského osídlenia.

Štúdia publikovaná v odbornom časopise Frontiers in Marine Science sa zamerala na koralové atoly Bikar a Bokak, ktoré boli vyhlásené za vôbec prvú národnú morskú rezerváciu na Marshallových ostrovoch. Podľa ekológa Alana Friedlandera z americkej Havajskej univerzity predstavujú tieto lokality jedny z najzachovalejších ekosystémov v celom regióne a sú skutočným prírodným pokladom celosvetového významu.

Za svoj výnimočný stav vďačia najmä extrémnej geografickej izolácii. Bikar totiž leží vyše sto kilometrov od najbližšieho obývaného ostrova, zatiaľ čo Bokak takmer štyristo kilometrov. Významnú zásluhu na tom má aj starostlivosť miestnej komunity z atolu Utirik, ktorá tieto krehké územia dôsledne chráni už celé desaťročia.

Výskumníci počas expedície z roku 2023 podrobne mapovali stav týchto nedotknutých biotopov. "Vzdialené oceánske atoly poskytujú jedny z posledných príležitostí skúmať ekologickú štruktúru a fungovanie v systémoch, kde zostávajú spoločenstvá predátorov, kolónie morských vtákov a pôvodná vegetácia relatívne menej ovplyvnené priamym miestnym ľudským tlakom," uvádzajú Friedlander a jeho kolegovia vo svojej štúdii.

Tím prepojil pozorovania od súše až po hlbiny oceánu a zaznamenal mimoriadnu druhovú rozmanitosť. Len v útesových vodách napočítal 266 druhov rýb z 38 čeľadí, pričom ešte vyššiu celkovú biomasu vykazoval odľahlejší Bokak. Výrazné zastúpenie mali žraloky, ktoré tvorili najväčšiu zložku biomasy v predútesovom pásme, konkrétne 26,8 percenta na atole Bikar a 33,9 percenta na Bokaku.

Pomocou ponoriek vedci zároveň preskúmali vody až do hĺbky 275 metrov. Tam zdokumentovali 138 druhov rýb vrátane 14 skupín, ktoré v oblasti Marshallových ostrovov dovtedy nikto nezaznamenal. Hlbinné kamery tiež zachytili ďalších 79 skupín živočíchov ešte hlbšie pod hladinou.

Atoly na Marshallových ostrovoch patria medzi najnedotknutejšie miesta planéty.
Atoly na Marshallových ostrovoch patria medzi najnedotknutejšie miesta planéty.iStock

Život prekvitá aj na samotnej pevnine oboch atolov. Odborníci tam napočítali 17 druhov morských vtákov a zaznamenali 71 stôp v piesku po korytnačkách, ako aj 132 hniezdnych jám sústredených najmä na Bikare. "Patria medzi najlepšie ekologické referenčné systémy, ktoré slúžia na lepšie pochopenie toho, čo sme inde stratili, a na získanie základných poznatkov potrebných na efektívnu ochranu a obnovu," doplnil Friedlander.

Aj keď Bikar a Bokak patria k najzachovalejším miestam na planéte, vedci upozorňujú, že ani tieto lokality sa celkom nevyhli ekologickým zásahom. Počas prieskumu v roku 2023 na oboch atoloch potvrdili prítomnosť zavlečených polynézskych potkanov (Rattus exulans). Okrem toho ani izolácia od miestneho rybolovu či turizmu nedokáže tieto útesy uchrániť pred globálnou zmenou klímy, otepľovaním oceánov a blednutím koralov.

Napriek tomu vedci konštatujú, že tieto miesta sú natoľko nedotknuté, nakoľko je to v dnešnom svete len možné. Preto ich chcú odborníci naďalej skúmať, aby sa o nich dozvedeli čo najviac. Pravdou totiž je, že väčšina koralových atolov už v dôsledku ľudskej činnosti takto nevyzerá.

Silu deštruktívnej činnosti človeka si členovia expedície naplno uvedomili len o niekoľko dní neskôr, keď sa z Bokaku presunuli na atol Bikini. Ide o nechválne známe dejisko amerických jadrových testov z polovice 20. storočia, kde výbuchy doslova vymazali z mapy tri ostrovy a zamorili okolie rádioaktivitou. Namiesto pestrého podmorského života tam potápači našli prevažne len rozdrvené a pusté koralové útesy.

Začnite diskusiu
;