Predstavte si orgán v tvare drobného motýľa, ktorý vo vašom tele funguje ako elitné výcvikové stredisko. Zdravý týmus má dĺžku sotva 5 až 6 centimetrov, no napriek svojej nenápadnosti nesie na pleciach obrovskú zodpovednosť. Jeho primárnou úlohou je učiť imunitné bunky bezchybne rozpoznávať poškodené či choré tkanivá. Moderná veda dnes odhaľuje, že kondícia tohto malého orgánu nielenže chráni organizmus pred každodennými hrozbami, ale môže mať aj kľúčový význam pre úspech náročných onkologických terapií. Kým donedávna sa predpokladalo, že týmus v dospelosti nevyhnutne stráca svoju funkciu a „zaspí“, najnovšie zistenia ukazujú pravý opak. Ak pochopíme, čo spôsobuje jeho predčasné starnutie, môžeme získať návod, ako ho úspešne zregenerovať a predĺžiť si tak zdravý život.
Kľúčový orgán imunitného systému
V 60. rokoch 20. storočia austrálsky imunológ Jacques Miller ako prvý objavil, že týmus je ústredným orgánom našej obranyschopnosti. Práve tu dozrievajú „policajti“ imunitného systému – T-lymfocyty (písmeno T pochádza z latinského názvu thymus). Miller tiež zistil, že odstránenie týmusu v ranom detstve vedie k vážnym poruchám imunity. Dlho sa predpokladalo, že týmus je naprogramovaný tak, aby fungoval na plné obrátky len do konca puberty, po ktorej sa začne zmenšovať a u dospelých zostáva neaktívny. Nové výskumy však ukazujú opak – týmus plní dôležitú funkciu pri obrane organizmu po celý život. Jeho obrovský potenciál v boji proti rakovine tak doteraz zostával nevyužitý. To sa však mení. „Dnes vieme, že týmus si zachováva určitú aktivitu až do neskorej staroby – u niekoho väčšiu, u iného o niečo menšiu,“ hovorí Hansjörg Schild, profesor imunológie na Univerzite v nemeckom meste Mainz a predseda Nemeckej imunologickej spoločnosti.
Výcvikové stredisko pre bunky
Týmus sa nikdy úplne nevypne. Najmä v detstve a mladosti putujú nezrelé prekurzorové T-bunky z kostnej drene do týmusu, ktorý funguje ako výcvikové stredisko. Prostredníctvom dozrievania a „preprogramovania“ sa tu menia na špecializované bunky:
- Cytotoxické T-lymfocyty (zabijacké bunky): Po opustení týmusu rozpoznávajú nádorové bunky a ničia bunky infikované vírusmi.
- Pomocné T-lymfocyty: Koordinujú spoluprácu s ostatnými imunitnými bunkami.
- Regulačné T-lymfocyty: Zodpovedajú za imunitnú toleranciu, aby systém neútočil na vlastné telo.
Všetky tieto bunky majú na svojom povrchu rozpoznávací systém – receptor T-buniek (TCR). Existuje obrovské množstvo typov týchto receptorov, aby dokázali rozpoznať čo najviac hrozieb, akými sú patogény či rakovinové bunky. Je kľúčové udržať si v zálohe čo najviac už zrelých buniek s receptorom TCR, ktoré ešte neboli nasadené do ostrej akcie. Slúžia ako strategická rezerva pre prípad novej hrozby. Prísnymi testami v týmuse však prejdú len 2 až 10 % nových imunitných buniek – musia totiž dokázať eliminovať cudzie štruktúry, no zároveň nesmú útočiť na vlastné tkanivá.
Ľudia so zdravším týmusom žijú dlhšie
Týmus môže byť mimoriadne nápomocný v kontexte onkologických ochorení. Potvrdzujú to dve aktuálne dlhodobé štúdie tímov doktora Simona Bernatza z Lekárskej univerzity vo Frankfurte a profesora Huga Aertsa z Maastrichtskej univerzity. Vedci pomocou umelej inteligencie zanalyzovali približne 27 500 výsledkov počítačovej tomografie (CT) a zdravotnej dokumentácie. Skúmali súvislosť medzi stavom týmusu a rizikom rakoviny pľúc, iných nádorov a srdcovo-cievnych ochorení. Na základe veľkosti, tvaru a štruktúry orgánu vypočítali pre každého účastníka takzvané skóre zdravia týmusu.
Ľudia s vyšším skóre (v lepšej kondícii týmusu) žili celkovo dlhšie, mali lepší celkový zdravotný stav a zriedkavejšie trpeli rakovinou pľúc či srdcovo-cievnymi chorobami. Lekár a imunobiológ Thomas Boehm z Inštitútu Maxa Plancka však varuje pred unáhlenými závermi. Výsledky ukazujú iba koreláciu a zatiaľ nevysvetľujú presný mechanizmus. Samotní autori štúdie priznávajú, že vzťah môže byť obojsmerný: slabý týmus môže znižovať imunitu, ale rovnako môžu iné chorobné procesy v tele oslabovať týmus. Pre imunológa Schilda je však jedna vec istá: „Dobrá kondícia týmusu znamená, že imunitný systém účinnejšie bojuje proti nádorom, pretože v krvi koluje viac cytotoxických T-lymfocytov.“
Týmus a úspech imunoterapie
Druhá časť štúdie sa zamerala na pacientov liečených imunoterapiou (konkrétne inhibítormi kontrolných bodov). Ukázalo sa, že spomedzi viac ako 3 400 onkologických pacientov reagovali na liečbu výrazne lepšie tí, ktorí mali zdravší týmus. Týkalo sa to najmä pacientov s melanómom a rakovinou pľúc, prsníka či obličiek. Čím zdravší orgán, tým silnejšia imunitná odpoveď. Bernatz verí, že skóre zdravia týmusu by v budúcnosti mohlo slúžiť ako biomarker. Pomohol by včas odhaliť rizikových pacientov, lepšie načasovať a personalizovať liečbu. Háčik však zostáva pri niektorých typoch rakoviny, ako je napríklad rakovina pankreasu. „Môžete mať v krvi množstvo skvelých a zdravých T-lymfocytov. Ak sa však nedokážu dostať do nádoru, nič z toho nebude,“ upozorňuje Schild. Nádory pankreasu majú špecifické vlastnosti – tuhé tkanivo a vysoký tlak tekutín, čo zabijackým bunkám sťažuje prienik.
Prečo naša imunita predčasne starne?
U niektorých ľudí týmus starne rýchlejšie, než by mal. Čo ho ničí najviac?
- Tiché, chronické zápaly v tele.
- Chronický stres a trvalo zvýšená hladina kortizolu.
- Nadbytok viscerálneho tuku (tuku okolo vnútorných orgánov).
- Nedostatok pohybu a inzulínová rezistencia.
- Extrémna fyzická záťaž (napríklad pretrénovanie pri príprave na maratón), ktorá extrémne zvyšuje kortizol.
Je možné omladiť imunitný systém?
Dobrou správou je, že obnova týmusu je možná. „Z výskumov na myšiach vieme, že je to v zásade reálne,“ potvrdzuje Schild. Vedci nedávno zistili, že kľúčovú úlohu pri regenerácii hrajú takzvané podporné a regulačné bunky týmusu. Známa je aj pilotná štúdia TRIIM z roku 2019, ktorú viedol výskumník starnutia Greg Fahy. Tá naznačila, že kombinácia rastového hormónu, metformínu (lieku na zníženie cukru v krvi) a prekurzora hormónu DHEA môže u ľudí stimulovať obnovu funkčného tkaniva týmusu. Zatiaľ nie je úplne jasné, do akej miery dokáže už oslabený týmus zachrániť len samotná zmena životného štýlu. Preto je najlepšie starať sa oň preventívne. Odborníci odporúčajú:
- Mierny, ale pravidelný pohyb.
- Zníženie chronického stresu.
- Redukciu viscerálneho tuku a zlepšenie citlivosti na inzulín.
- Stravu bohatú na vlákninu (25 – 40 g denne).
Práve strava hrá kľúčovú úlohu. Vláknina podporuje protizápalový črevný mikrobióm. Niektoré črevné baktérie z nej dokážu produkovať mastné kyseliny s krátkym reťazcom, ako napríklad butyrát. „Tieto produkty látkovej premeny zjavne pôsobia priaznivo na imunitný systém a spomaľujú starnutie buniek. Preto odporúčam začať so zdravým životným štýlom čo najskôr,“ uzatvára profesor Schild.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
