Filip Kováč

Kde nastal zlom? Mzdy rástli najpomalšie za 6 rokov. Ešte začiatkom roka to vyzeralo, že mzdový rast má dostatočnú zotrvačnosť na to, aby predbehol zdražovanie. Druhý kvartál však priniesol výrazné ochladenie. Priemerná nominálna mzda dosiahla 1 707 eur, čo predstavuje medziročné zvýšenie o 3,2 % (v hrubom o 53 eur).

Ide o najpomalší nominálny rast miezd od roku 2020. Po započítaní rastu spotrebiteľských cien (inflácie) sa reálna kúpna sila pracujúcich znížila o 0,5 %. Naposledy slovenské zárobky reálne klesli v treťom štvrťroku 2023. Prerušila sa tak séria dvoch a pol roka (10 po sebe nasledujúcich kvartálov), kým si Slováci z výplat dokázali reálne dovoliť viac.

Azet magazin

Odvetvové nožnice: Kto infláciu porazil a kde mzdy padli na dno?

Súhrnné číslo -0,5 % schováva priepastné rozdiely medzi jednotlivými sektormi. Nominálne mzdy rástli v 16 z 19 sledovaných odvetví, no reálne si polepšili zamestnanci len v 12 z nich. V siedmich sektoroch inflácia celý mzdový prírastok pohltila.

Prehľad reálneho rastu a poklesu miezd podľa odvetví (2. štvrťrok):

Priemyselná výroba: Ako najväčší zamestnávateľ si udržala mzdovú stabilitu. Priemerný plat stúpol na 1 848 eur (+5,2 % nominálne / +1,4 % reálne).

Veľkoobchod a maloobchod: Pracovníci v obchode zarobili v priemere 1 596 eur (+4,0 % nominálne), čo po odpočítaní inflácie znamená tesnú stagnáciu s reálnym plusom len +0,3 %.

Ubytovanie a stravovanie: S priemerným platom 974 eur (+2,5 % nominálne / -1,2 % reálne) ide o jediné odvetvie slovenskej ekonomiky, kde zárobok nedosiahol ani tisíceurovú hranicu.

Mzdoví lídri: Najvyššie platy presahujúce 2 900 eur dosahujú zamestnanci vo finančných a poisťovacích službách (2 960 €) a v dodávke elektriny a plynu (2 949 €).

Priemyselná výroba ako najväčší zamestnávateľ na Slovensku si udržala mzdovú stabilitu s priemerným platom 1 848 eur (+1,4 % reálne), zatiaľ čo v obchode zárobky stagnovali a vo verejnom sektore sa hlboko prepadli.

Najtvrdší zásah utrpel verejný sektor. Vo verejnej správe a obrane klesli hrubé mzdy nominálne o 4,8 %, čo pri inflácii vyústilo do reálneho prepadu kúpnej sily až o 8,2 %. K poklesu prišlo aj v školstve (-3,8 % reálne). Ide o priamy dôsledok šetrenia v štátnom rozpočte a absencie mimoriadnych odmien či valorizácií.

Regionálna mapa: Reálne mzdy vzrástli len v troch krajoch

Priepasť medzi hlavným mestom a zvyškom krajiny sa opäť prehlbuje. Jediným regiónom, kde priemerná mzda prekračuje celoslovenský priemer, zostáva Bratislavský kraj so sumou 2 012 eur. Na opačnom konci stojí Prešovský kraj s 1 359 eurami. Rozdiel v hrubom plate medzi Bratislavou a Prešovom tak dosahuje 653 eur mesačne.

Súčasná inflačná vlna však zasiahla aj bohatšie regióny. Hoci nominálne platové podmienky stúpli všade, reálny rast kúpnej sily si udržali len tri kraje.

Prehľad miezd v krajoch SR za 2. štvrťrok:

Koľko vám musí šéf pridať, aby ste nechudobneli?

Mnoho zamestnancov robí chybu, keď si myslí, že na udržanie rovnakej kúpnej sily stačí dostať pridané presne toľko percent, koľko činí inflácia (cca 3,72 %).

V praxi to neplatí kvôli daňovo-odvodovému systému. Z každého pridaného eura vám zamestnávateľ strhne 13,4 % na odvodoch a zo zvyšku zaplatíte 19 % daň z príjmov. Keďže nezdaniteľná časť základu dane (NČZD) zostáva počas roka fixná, z každého doručeného eura navyše vám v čistom zostane iba 70,15 centa.

Aké zvýšenie hrubej mzdy musíte v rozhovore so zamestnávateľom vyrokovať, aby váš čistý príjem stúpol o potrebnú mieru zdražovania?

Kalkulačný model pre zachovanie životnej úrovne:

Ako ukazuje prepočet, človek s hrubým platom 1 000 eur musí dostať pridané minimálne 42 eur (+4,20 %), aby jeho čistá mzda vykryla vyššie ceny v obchodoch. Pri plate 1 500 eur v hrubom musí valorizácia dosiahnuť aspoň 60,60 eura (+4,04 %).

Výhľad na druhú polovicu roka: Prejdú rodinné rozpočty do opatrného režimu?

Pretrvávajúci pokles kúpnej sily v kľúčových regiónoch a vo verejnom sektore sa pravdepodobne prejaví na správaní domácností v nadchádzajúcich mesiacoch. Spotrebiteľský dopyt, ktorý bol doteraz hlavným motorom ekonomického rastu, naráža na svoje limity.

Analytici očakávajú, že zamestnávatelia v súkromnej sfére budú pri plošnom pridávaní opatrnejší z dôvodu rastúcich nákladov na energiu a slabšieho dopytu zo zahraničia. Pre bežné rodiny to znamená jediné: druhá polovica roka sa ponesie v znamení dôslednejšieho plánovania výdavkov a vytvárania rezerv pre prípad, že by sa nožnice medzi infláciou a mzdami ďalej roztvárali.

Pexels

Vyššia suma na výplatnej páske už na infláciu nestačí. Slováci pri prepočítavaní rodinných rozpočtov zistili, že im reálne mzdy po dvoch a pol roku opäť klesli.

platy

zamestnávateľ

inflácia

Na výplatnej páske svieti vyššia suma, no pri týždennom nákupe v potravinách či platbe účtov zostáva v peňaženke menej. Dnešné oficiálne dáta Štatistického úradu SR za druhý štvrťrok potvrdili obávaný makroekonomický paradox. Priemerná hrubá mzda na Slovensku síce stúpla na 1 707 eur, no medziročný rast sa spomalil na šesťročné minimum a nezvládol súboj s infláciou. Reálne mzdy tak po desiatich štvrťrokoch nepretržitého rastu opäť klesli o 0,5 %. V ktorých odvetviach a krajoch je situácia najkritickejšia a o koľko vám musí zamestnávateľ pridať, aby ste neprišli o svoju životnú úroveň?

Kde nastal zlom? Mzdy rástli najpomalšie za 6 rokov. Ešte začiatkom roka to vyzeralo, že mzdový rast má dostatočnú zotrvačnosť na to, aby predbehol zdražovanie. Druhý kvartál však priniesol výrazné ochladenie. Priemerná nominálna mzda dosiahla 1 707 eur, čo predstavuje medziročné zvýšenie o 3,2 % (v hrubom o 53 eur).

Zlom po 2,5 roku: Slováci zarábajú viac, no z výplaty si kúpia menej ako vlani