Kým v roku 2020 sme do krízového obdobia vstupovali s dlhom pod 50 % HDP a lacnými úrokmi, dnes presahuje náš verejný dlh 60 % HDP (vyše 81,5 miliardy eur). Požičiavanie peňazí sa pre štát dramaticky predražilo.
Účet, ktorý zaplatíme všetci
Do roku 2030 budú ročné náklady len na samotné úroky z nášho štátneho dlhu tvoriť neskutočných 4,3 miliardy eur ročne.
Pre lepšiu predstavu: túto sumu ročne odovzdáme zahraničným bankám a fondom len za to, že nám vôbec požičali. Za rovnaké peniaze by sme si pritom na Slovensku mohli dovoliť:
- 2 nové špičkové univerzitné nemocnice každý jeden rok.
- Kompletnú opravu všetkých rozpadnutých mostov I. triedy na celom území SR.
- Bezplatné škôlky a obedy pre všetky deti v krajine na desaťročie dopredu.
Čo to znamená pre vaše peniaze? 3 kľúčové oblasti
Ak príde ďalší ekonomický šok, trhy nám pošlú stopku. Namiesto rozdávania pomocných balíkov bude musieť štát okamžite zatiahnuť ručnú brzdu.
1. Zaplatíme vyššiu DPH a majetkové dane?
Keďže štát nevie šetriť na vlastnej prevádzke dostatočne rýchlo, najrýchlejším zdrojom peňazí sú dane. V hre pri ďalšom šetrení zostáva tlak na základnú sadzbu DPH, spotrebné dane, majetkové dane podľa reálnej trhovej ceny nehnuteľností či rušenie daňových výnimiek a osekávanie daňového bonusu na deti.
2. Prídeme o 13. dôchodky a energopomoc?
Plošné 13. dôchodky či energopomoc bez ohľadu na príjem sú pri dlhu nad 60 % HDP neudržateľné. V krízovom scenári hrozí ich zmrazovanie, prechod na prísne príjmové testovanie (dávku dostanú len tí najchudobnejší) alebo spomalenie valorizácie starobných dôchodkov.
3. Prečo slovenské hypotéky neklesnú tak ako v Nemecku?
Hoci úroky v Európe diktuje Európska centrálna banka, slovenské banky sa nemôžu odstrihnúť od rizika vlastného štátu. Drahšie financovanie štátu zvyšuje náklady aj bankám, čo vytvára nepriestrelné "dno" – slovenské hypotéky tak neklesnú na nízke úrovne západnej Európy.
Porovnanie v regióne: Prečo posielajú trhy najväčší účet práve nám?
Česko: Drží verejný dlh na úrovni okolo 44 % HDP. Má komfortnú rezervu, vďaka ktorej môže v kríze kedykoľvek zasiahnuť bez ohrozenia svojich financií.
Rakúsko: Hoci má vyšší dlh, ako bohatá a stabilná ekonomika s najvyšším ratingom si požičiava za podstatne nižšie úroky než Slovensko.
Poľsko: Využíva silný hospodársky rast, vďaka čomu financuje masívne investície do obrany a infraštruktúry s výrazne nižším rizikom.
Čo hovoria odborníci?
Ján Tóth (predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť): „Fiškálny priestor je vyčerpaný a bezpečný dlh je pod 50 % HDP.“ Upozorňuje, že bez trvalého ozdravenia bude každá ďalšia kríza bez rezerv pre ľudí mimoriadne bolestivá.
Ladislav Kamenický (minister financií SR): Odmieta kritiku a argumentuje zdedeným rozvratom rozpočtu z minulosti. Deklaruje, že „konsolidácia funguje“ a smeruje ku krytiu deficitu pri zachovaní sociálneho štandardu obyvateľstva.
Peter Kažimír (guvernér Národnej banky Slovenska): Zdôrazňuje, že „konsolidácia je nevyhnutná“ pre dôveru trhov a ozdravenie rozpočtu sa nesmie opierať o jednorazové triky, ale o hĺbkové štrukturálne reformy.
Slovensko nezbankrotuje zo dňa na deň. Hrozí nám však pomalý a tichý úpadok – stav, kedy budeme platiť stále vyššie dane za stále horšie cesty, rozpadnutejšie nemocnice a zmrazené dávky. A keď príde ďalšia hospodárska búrka, štát namiesto dáždnika pošle občanom len dodatočný účet.
