Ako vzniká „oficiálne“ číslo? Štatistický úrad nemeria infláciu tak, že by sledoval nákupy konkrétneho človeka. Sleduje takzvaný spotrebný kôš, teda obrovský zoznam stoviek tovarov a služieb, od rožkov cez benzín až po poplatky za mobil či čistiareň.
Od januára 2026 prešiel tento systém modernizáciou. Aby boli čísla čo najpresnejšie, štatistici už pre potraviny, nápoje, alkohol či tabak nevyužívajú len klasické obchôdzky po predajniach, ale ťahajú takzvané skenerové dáta priamo z pokladničných systémov obchodných reťazcov.
Každá položka má v tomto koši svoju váhu, ktorá hovorí, akú časť z priemerných 1 000 eur na ňu slovenská domácnosť minie. A práve tu vzniká prvý zásadný rozdiel. Každý typ domácnosti má totiž priority úplne inde.
Kam tečie každých 1 000 eur?
Oficiálny spotrebný kôš na rok 2026 rozdeľuje výdavky na 1 000 eur pre tri rôzne skupiny obyvateľov takto:
Z dát je jasne vidieť, že kým priemerná domácnosť nechá na bývanie a energie zhruba 22 % svojich peňazí, u dôchodcov je to takmer 31 %. Keď sa teda na začiatku roka 2026 upravovali regulované ceny energií. Pričom teplo medziročne vyskočilo o viac ako štvrtinu a plyn o necelých 7 %, na rozpočet seniorov to malo okamžitý a oveľa tvrdší dosah než na zvyšok populácie.
Prečo máme pocit, že všetko dražie rýchlejšie?
Rozdiel medzi štatistikou a realitou v obchode formuje aj to, ako funguje ľudská pamäť. Prieskumy Národnej banky Slovenska ukazujú, že ľudia dlhodobo vnímajú infláciu vyššiu, než v skutočnosti je. Dôvody sú tri:
- Frekvencia nákupov: Názor na drahotu si nerobíme podľa ročného poistenia auta, ktoré odíde z účtu automaticky. Robíme si ho podľa vecí, ktoré platíme denne alebo niekoľkokrát do týždňa – teda podľa potravín a tankovania. Podľa dát NBS až 87 % Slovákov odvodzuje svoj pocit z inflácie práve od cien potravín.
- Asymetria pamäte: Keď tovar zdražie, zapamätáme si to a nahnevá nás to. Keď zlacnie, prejdeme to bez povšimnutia.
- Minulosť v hlave: V pamäti spotrebiteľov stále rezonuje inflačná vlna z rokov 2021 až 2023, kedy potraviny na Slovensku zdraželi o viac ako 40 %. Ľudia tak dnešné ceny v obchodoch podvedome neporovnávajú s minulým mesiacom, ale s obdobím pred piatimi rokmi.
Štyri rôzne peňaženky v roku 2026
Ako tieto faktory vyzerajú v praxi? Každá domácnosť čelí kvôli svojmu životnému štýlu úplne iným cenovým tlakom.
- Dôchodca: Najviac ho zasahujú fixné výdavky. Keďže potraviny, bývanie a energie zhltnú viac ako polovicu jeho príjmu, akýkoľvek pohyb v týchto kategóriách mení jeho situáciu. Významnou položkou je preňho aj zdravotníctvo, kde sa prejavujú vyššie doplatky za lieky či služby zubárov. Naopak, takmer vôbec sa ho netýka zdražovanie na čerpacích staniciach či poplatky v školstve.
- Mladá rodina s deťmi: Táto skupina dopláca na logistiku. V apríli 2026 vyskočili ceny pohonných látok medzimesačne o 11,9 % pre napätie na svetových trhoch s ropou. Každodenné dochádzanie autom do práce a vozenie detí na krúžky sa okamžite prejavilo na účtoch za tankovanie. Druhým tlakom sú poplatky za družiny, školské obedy či kurzy, ktoré v kategórii vzdelávania rástli medziročne o takmer 10 %.
- Single človek v podnájme: Žije v komerčnom nájme vo väčšom meste, kde ceny bývania neklesajú kvôli celkovo nedostupným nehnuteľnostiam. Zároveň míňa veľa peňazí v službách a gastronómii. Gastro zažíva náročné obdobie – prevádzky prenášajú vyššie ceny energií a 12-percentný nárast minimálnej mzdy priamo do jedálnych lístkov.
- Rodina s hypotékou a autom: Tu sa ukazuje najväčší paradox oficiálnej štatistiky. Mesačná splátka hypotéky (istina a úrok) je z výpočtu národnej inflácie úplne vylúčená. Štatistický úrad vlastnícke bývanie sleduje len cez stavebné materiály či fond opráv. Ak teda rodine po zásahoch Európskej centrálnej banky skončila fixácia a nová splátka jej odčerpá z rozpočtu o stovky eur viac, v oficiálnej 3,9-percentnej inflácii to vôbec neuvidíte. Rodina pritom reálne pociťuje aj drahšie tankovanie na pumpách.
Prečo ceny neklesajú, keď inflácia padá?
Častým zdrojom nedorozumení je zamieňanie dvoch ekonomických pojmov: spomalenie inflácie a pokles cien. Keď sa v správach objaví informácia, že inflácia klesla z januárových 4,0 % na marcových 3,5 %, neznamená to, že tovary v obchodoch lacnejú.
Tento stav sa nazýva dezinflácia. Ceny stále rastú, len o niečo pomalším tempom než predtým. Predstaviť si to môžeme ako automobil: ak spomalí z rýchlosti 100 km/h na 50 km/h, stále sa pohybuje vpred. Rovnako sa pohybujú vpred aj ceny.
K skutočnému zlacňovaniu dochádza až pri deflácii (zápornej inflácii), ktorú Slovensko zažilo naposledy v rokoch 2014 až 2016. Z hľadiska ekonomiky ako celku je však dlhodobá deflácia paradoxne rizikom, pretože ak ľudia očakávajú, že o mesiac bude všetko lacnejšie, odkladajú nákupy, firmám klesajú tržby a začínajú prepúšťať.
Čo hovoria prognózy na zvyšok roka?
Analytické inštitúcie predpokladajú, že priemerná ročná inflácia na Slovensku sa v roku 2026 udrží na úrovni okolo 3,5 % až 4,0 %, čím sa zaradíme na popredné priečky v rámci Európskej únie.
Vývoj budú ovplyvňovať dva hlavné faktory. Prvým je geopolitická situácia na Blízkom východe. Ak konflikt zasiahne energetickú infraštruktúru, ceny ropy a plynu na svetových trhoch môžu opäť stúpnuť. Domácnosti sú pred plným nárazom čiastočne chránené štátnou energopomocou (energopoukážky pre rodiny s príjmom do 1 930 eur), no zvyšná časť trhu čelí neregulovaným cenám.
Druhým faktorom je domáci trh práce a prenos vyšších nákladov firiem (vrátane spomínaného rastu minimálnej mzdy) do koncových cien remesiel, služieb a obchodu. Kým ceny základných potravín vykazujú známky stabilizácie, účty za bývanie, poistky, dopravu a bežné služby si udržiavajú rastúci trend.
