zaujimavysvet.sk

Experiment, ktorý trval dve desaťročia

Za výskumom stojí tím vedený vedcom Teruhikom Wakayamom z Univerzity v Jamanaši v Japonsku. V roku 2005 vedci naklonovali samičku myši a následne sa rozhodli uskutočniť jedinečný experiment. Každá nová klonovaná myš sa stala základom pre ďalšie klonovanie. Inými slovami, vznikol klon klonu klonu, pričom tento proces pokračoval celé roky.

Celkovo vedci vytvorili 58 generácií klonov a viac než 1 200 úspešne narodených myší. Cieľom bolo zistiť, či opakované klonovanie dokáže pokračovať neobmedzene, alebo sa časom objavia problémy podobné kopírovaniu fotografie, ktorá s každou ďalšou kópiou stráca kvalitu.

Azet magazin

Vedci použili metódu nazývanú jadrový prenos somatických buniek. Pri nej sa jadro bunky dospelého jedinca prenesie do vajíčka, z ktorého bolo pôvodné jadro odstránené. Takto vznikne embryo s genetickou informáciou darcu. Práve touto metódou bola vytvorená aj ovca Dolly, prvý naklonovaný cicavec na svete. Hoci sa technológia odvtedy výrazne zdokonalila, stále ide o zložitý proces s pomerne nízkou úspešnosťou.

Ako vlastne funguje klonovanie?

Na začiatku experimentu sa zdalo, že všetko funguje bez väčších komplikácií. Úspešnosť klonovania dokonca postupne rástla. Z približne siedmich percent sa zvýšila na viac než 15 percent. Po 27. generácii však vedci zaznamenali zlom. Úspešnosť začala prudko klesať a v posledných generáciách sa pohybovala pod jedným percentom. Pri 57. a 58. generácii dosiahla iba 0,6 percenta.

Výskumníci preto analyzovali genetický materiál myší z rôznych generácií. Zistili, že počas každého ďalšieho klonovania sa v DNA postupne hromadili mutácie. Tieto genetické zmeny sa časom stali natoľko významnými, že začali ovplyvňovať schopnosť vytvárať zdravé potomstvo.

Výsledky štúdie prekvapili aj samotných vedcov. Ukázalo sa, že klony nie sú úplne identické s pôvodným organizmom. Hoci nesú rovnakú genetickú informáciu, proces klonovania môže postupne vytvárať nové chyby. Podľa vedcov sa u klonovaných myší objavilo približne trikrát viac mutácií než u prirodzene rozmnožovaných jedincov. Dôvodom môže byť samotný proces klonovania, ale aj absencia pohlavného rozmnožovania, ktoré v prírode pomáha eliminovať časť škodlivých genetických zmien. Podobný jav poznáme aj z ľudských buniek. Počas života sa v nich prirodzene hromadia mutácie spôsobené starnutím, UV žiarením či chybami pri delení buniek.

Hello Dolly! The first cloned animal:)

Klonovanie už dnes nachádza využitie v poľnohospodárstve, veterinárnej medicíne aj ochrane prírody. Farmári môžu rozmnožovať mimoriadne odolné alebo produktívne zvieratá a vedci zasa pracujú na záchrane ohrozených druhov. Príkladom je snaha o záchranu čiernonohej fretky v Severnej Amerike. Vedci využívajú genetický materiál jedincov, ktoré uhynuli pred desiatkami rokov, aby zvýšili genetickú rozmanitosť súčasnej populácie.

Klonovanie sa spomína aj v súvislosti s obnovou vyhynutých druhov. Niektoré výskumné tímy skúmajú možnosti návratu mamutov alebo iných dávno zmiznutých zvierat pomocou moderných genetických technológií.

Dvadsaťročný experiment japonských vedcov priniesol unikátny pohľad na limity klonovania. Hoci sa podarilo vytvoriť viac než tisíc klonov jednej myši, každá ďalšia generácia niesla viac genetických zmien. Výsledky naznačujú, že príroda má stále mechanizmy, ktoré technológia nedokáže úplne nahradiť. Klonovanie tak zostáva mocným nástrojom modernej vedy, no zároveň pripomína, že ani genetická kópia nie je úplne dokonalá.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.

Zdroj: <a href="https://www.zaujimavysvet.sk/vedci-vytvorili-klon-klonu-viac-ako-tisickrat-vysledok-odhalil-hranice-klonovania/" id="5b51ab6f-acbb-4bc3-a56d-2c75a252ac04" target="_blank">zaujimavysvet.sk</a>

Evergreen (OneSignal)

Unsplash

Pinterest

Vedci vytvorili klon klonu viac ako tisíckrát.

výskum

veda

klonovanie

Klonovanie patrí medzi najfascinujúcejšie technologické úspechy modernej biológie. Od narodenia slávnej ovce Dolly v roku 1996 vedci dokázali naklonovať desiatky druhov cicavcov vrátane psov, mačiek, koní či ošípaných. Dlho sa predpokladalo, že klon predstavuje takmer dokonalú genetickú kópiu pôvodného organizmu. Nová japonská štúdia však ukázala, že realita je oveľa zložitejšia. Výskumníci počas 20 rokov opakovane klonovali tú istú myš a vytvorili viac než 1 200 generácií klonov.

Za výskumom stojí tím vedený vedcom Teruhikom Wakayamom z Univerzity v Jamanaši v Japonsku. V roku 2005 vedci naklonovali samičku myši a následne sa rozhodli uskutočniť jedinečný experiment. Každá nová klonovaná myš sa stala základom pre ďalšie klonovanie. Inými slovami, vznikol klon klonu klonu, pričom tento proces pokračoval celé roky.

Vedci vytvorili klon klonu viac ako tisíckrát. Výsledok odhalil hranice klonovania

Jednoduchá domáca maska z vajíčka a bieleho jogurtu patrí medzi obľúbené spôsoby, ako po lete dopriať vlasom hydratáciu a jemnosť.Foto: shutterstock/Maryna Pleshkun