O zhoršujúcom sa stave antarktického ľadovca informuje New Scientist, podľa ktorého sa Thwaites dostáva do čoraz nestabilnejšej fázy. Vedci sledujú vývoj situácie s veľkým znepokojením, pretože práve tento gigantický ľadovec patrí medzi najrýchlejšie sa meniace ľadové masy na Zemi a jeho kolaps by mohol spustiť reťazovú reakciu s globálnymi následkami.
Antarktída pod drobnohľadom vedcov
Antarktída fascinuje vedcov už desaťročia. Najjužnejší kontinent planéty je mimoriadne izolovaný a klimatické zmeny sa tam často prejavujú dramatickejšie než vo zvyšku sveta. Práve preto sa výskumníci intenzívne zameriavajú na vývoj tamojších ľadovcov.
V posledných rokoch sa čoraz častejšie hovorí práve o ľadovci Thwaites. Obrovská masa ľadu s rozlohou približne 190-tisíc kilometrov štvorcových si vyslúžila prezývku „ľadovec skazy“ pre obavy, že jeho destabilizácia môže výrazne urýchliť rast hladiny oceánov.
Podľa nových satelitných záberov sa v jeho plávajúcom ľadovom šelfe objavili ďalšie rozsiahle trhliny. Vedci zaznamenali množstvo prasklín v oblasti, kde sa ľad stretáva s morským dnom aj so samotným ľadovcom. Práve tento šelf pritom funguje ako prirodzená brzda, ktorá spomaľuje stekanie obrovských más ľadu do oceánu.
Ľadovec sa môže zlomiť náhle
Najväčšou obavou odborníkov je možnosť, že sa plávajúca časť ľadovca odtrhne náhle a bez výrazného varovania. Vedci zatiaľ nedokážu presne odhadnúť, kedy by k tomu mohlo dôjsť, no scenár považujú za veľmi reálny.
Britská vedecká organizácia British Antarctic Survey patrí medzi inštitúcie, ktoré situáciu detailne monitorujú a pripravujú sa na možnosť náhleho kolapsu šelfu. Ak by sa ľadová bariéra rozpadla, samotný ľadovec by sa začal do oceánu posúvať výrazne rýchlejšie.
Práve to robí z Thwaitesu jednu z najväčších klimatických hrozieb súčasnosti.
Ľadovec skazy už dnes zdvíha hladinu oceánov
Vedci upozorňujú, že Thwaites už teraz prispieva približne štyrmi percentami ku globálnemu rastu hladiny morí. Ak by však prišiel o svoj ochranný ľadový šelf, jeho podiel by sa mohol dramaticky zvýšiť.
Najhoršie scenáre hovoria dokonca o možnom domino efekte. Úplný kolaps ľadovca by totiž mohol destabilizovať ďalšie časti západoantarktického ľadového systému. Podľa údajov, na ktoré upozornil New Scientist, by v extrémnom prípade mohlo dôjsť až k zvýšeniu hladiny svetových oceánov približne o 3,3 metra.
Takýto vývoj by znamenal obrovské následky pre pobrežné oblasti po celom svete. Ohrozené by boli nízko položené regióny, veľké pobrežné mestá aj milióny ľudí žijúcich v blízkosti oceánov. Niektoré pobrežia by sa mohli zmeniť natrvalo.
Vedci uvažujú aj o gigantickej bariére na dne mora
Rastúce obavy z vývoja situácie nútia odborníkov premýšľať nad čoraz radikálnejšími riešeniami. Začiatkom tohto roka sa objavili návrhy na vybudovanie približne 80-kilometrovej bariéry na morskom dne, ktorá by mala pomôcť obmedziť prenikanie teplej vody pod ľadovec a spomaliť jeho topenie.
Takýto projekt by bol technicky mimoriadne náročný a finančne extrémne drahý, no samotný fakt, že sa o podobných riešeniach vážne diskutuje, ukazuje, aké vážne obavy vedci z Thwaitesu majú.
Stav „ľadovca skazy“ sa tak čoraz častejšie označuje za jeden z najväčších symbolov klimatickej krízy. A zároveň za možnú predzvesť zmien, ktoré môžu v nasledujúcich desaťročiach zásadne ovplyvniť pobrežia celej planéty.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: svetzvedavo.sk
