ringier

Ringier Media

Medzinárodný tím vedcov skúmal 322 osôb z rôznych kútov sveta. Cieľom bolo zistiť, do akej miery prostredie ovplyvňuje aktivitu génov a tempo biologického starnutia.

Azet magazin

Do výskumu sa zapojili jedinci európskeho, východoázijského a juhoázijského pôvodu, pričom mnohí z nich dnes žijú mimo svojho pôvodného regiónu. To expertom umožnilo porovnať vplyv genetiky a prostredia na procesy starnutia.

Michael Snyder, genetik zo Stanfordovej univerzity, zdôraznil, že ide o prvú takto detailnú analýzu ľudí z celého sveta. Vďaka nej bolo možné jasne rozlíšiť etnické znaky od geografických vplyvov.

Ľudia v rôznych regiónoch sveta starnú odlišne.

V štúdii sa neskúmala len DNA účastníkov, ale aj široké spektrum biomarkerov, vrátane črevného mikrobiómu, metabolizmu, bielkovín a imunitných reakcií.

Výsledky potvrdili, že genetický pôvod zostáva dôležitým faktorom bez ohľadu na miesto bydliska. Napríklad osoby juhoázijského pôvodu vykazovali aktívnejšiu imunitnú odpoveď, zatiaľ čo u východoázijských jedincov sa objavili odlišné vzorce metabolizmu tukov.

Sťahovanie môže ovplyvniť biologické hodiny

Kľúčovým zistením však bolo, že prostredie ovplyvňuje tzv. biologický vek, teda skutočný stav buniek a tkanív, ktorý je nezávislý od chronologického veku.

Vedci si všimli, že východoázijskí jedinci žijúci mimo Ázie vykazujú rýchlejšie známky biologického starnutia. Naopak, Európania žijúci v Európe starnú iným tempom ako tí, ktorí sa presťahovali do Severnej Ameriky. Tieto rozdiely vedci pripisujú kombinácii faktorov, ako sú strava, úroveň znečistenia, stres, životný štýl a zmeny v črevnom mikrobióme.

Mikrobióm zohráva v týchto procesoch významnú úlohu, pretože ovplyvňuje metabolizmus a fungovanie organizmu vrátane rizika kardiovaskulárnych ochorení, cukrovky či neurodegeneratívnych chorôb. Niektoré črevné baktérie sú totiž spojené so zmenami v lipidových látkach, ktoré sa podieľajú na udržiavaní telomér – štruktúr zodpovedných za dlhovekosť buniek.

Starnutie môže u každého prebiehať inak.

Odborníci prízvukujú, že ich výsledky v žiadnom prípade neznamenajú, že niektorá populácia starne „lepšie“ ako iná. Poukazujú skôr na to, že moderná medicína by mala brať do úvahy nielen genetické dedičstvo, ale aj prostredie, v ktorom človek žije. Miesto bydliska totiž môže výrazne ovplyvniť, ako naše bunky reagujú na čas.

V závere štúdie vedci uvádzajú, že starnutie je výsledkom zložitej interakcie medzi genetikou a prostredím. Tieto poznatky môžu v budúcnosti umožniť individuálnejší prístup v medicíne, ktorý bude zohľadňovať nielen DNA, ale aj životný štýl a miesto pobytu každého človeka.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.

Evergreen (OneSignal)

Proteus

Magnific

pexels.com

Proces starnutia závisí od viacerých faktorov.

starnutie

genetika

gény

regiony

medicína

veda

bydlisko

Gény nie sú vaším jediným osudom. Najnovší medzinárodný výskum ukazuje, že významný vplyv na starnutie majú aj vonkajšie faktory, ako strava, znečistenie ovzdušia či životný štýl.

Medzinárodný tím vedcov skúmal 322 osôb z rôznych kútov sveta. Cieľom bolo zistiť, do akej miery prostredie ovplyvňuje aktivitu génov a tempo biologického starnutia.

Odišli ste vy alebo vaši príbuzní žiť do inej krajiny? Vedci odhalili, ako nová adresa urýchľuje starnutie