O tejto významnej analýze informoval portál ScienceAlert, ktorý upozorňuje na nové dôkazy o tom, že kvalita ovzdušia môže ovplyvňovať nielen zdravie dýchacieho a srdcovo-cievneho systému, ale aj fungovanie mozgu. Výsledky zároveň prinášajú ďalší argument, prečo by mala byť ochrana ovzdušia jednou z priorít verejného zdravotníctva.
Najväčšia analýza svojho druhu priniesla znepokojujúce výsledky
Výskum publikovaný vo vedeckom časopise Environment International analyzoval výsledky 42 predchádzajúcich vedeckých štúdií uskutočnených v Severnej Amerike, Európe aj Ázii. Ide o doposiaľ najväčší prehľad výskumov skúmajúcich súvislosť medzi dlhodobým vystavením znečistenému ovzdušiu a neurodegeneratívnymi ochoreniami.
Vedci zistili, že najsilnejšia súvislosť sa objavila práve pri Parkinsonovej chorobe. Zvýšenie priemernej koncentrácie jemných prachových častíc PM2.5 o 5 mikrogramov na meter kubický bolo spojené približne s 10-percentným nárastom rizika vzniku ochorenia. Ešte výraznejší efekt sa ukázal pri väčších časticiach PM10, kde zvýšenie koncentrácie o 15 mikrogramov na meter kubický súviselo s približne 18-percentným zvýšením rizika. Najvýraznejšie výsledky zaznamenali analýzy populácií v Ázii.
Problém sa nekončí pri pľúcach
Autori štúdie pripomínajú, že najmenšie častice znečistenia vznikajú najmä pri spaľovaní palív, priemyselnej výrobe či počas požiarov. Po vdýchnutí sa však nemusia zastaviť iba v pľúcach.
Mimoriadne drobné častice dokážu preniknúť do krvného obehu, kde podporujú chronický zápal a oxidačný stres. Niektoré z nich sú dokonca schopné dostať sa až do mozgu, kde môžu ovplyvňovať nervové bunky.
Vedci už v minulosti spájali vystavenie časticiam PM2.5 s vyšším rizikom demencie, Alzheimerovej choroby, mozgovej príhody, depresie, úzkostných porúch aj nádorov mozgu. Nová metaanalýza naznačuje, že do tohto zoznamu môže pribudnúť aj Parkinsonova choroba.
Neznamená to, že ochorie každý
Výskumníci zároveň upozorňujú, že výsledky neznamenajú, že každý človek žijúci v oblastiach so znečisteným ovzduším automaticky ochorie na Parkinsonovu chorobu.
Na jej vznik vplýva množstvo ďalších faktorov vrátane veku, genetických predispozícií či životného štýlu. Kvalita ovzdušia však patrí medzi rizikové faktory, ktoré možno aspoň čiastočne ovplyvniť spoločenskými opatreniami.
Ako uviedla Annalan Navaratnam z Cambridgeskej univerzity, s rastúcim počtom neurodegeneratívnych ochorení vo svete je čoraz dôležitejšie pochopiť environmentálne rizikové faktory, ktoré možno meniť. Podľa nej výsledky poskytujú ďalšie dôkazy, že zlepšenie kvality ovzdušia môže priniesť zdravotné benefity ďaleko presahujúce ochranu srdca a pľúc.
Nie pri všetkých ochoreniach sa súvislosť potvrdila
Vedci zároveň nenašli jednoznačný dôkaz, že by dlhodobé vystavenie časticiam PM2.5 alebo oxidu dusičitému významne zvyšovalo riziko roztrúsenej sklerózy. Rovnako sa nepotvrdila jasná súvislosť medzi PM2.5 a ochoreniami motorických neurónov vrátane amyotrofickej laterálnej sklerózy (ALS).
Autori však zdôrazňujú, že pri týchto diagnózach bolo k dispozícii iba niekoľko štúdií, takže súčasné poznatky zatiaľ nestačia na spoľahlivé závery. Situáciu komplikuje aj fakt, že neurodegeneratívne ochorenia sa vyvíjajú počas mnohých rokov a presne určiť, akej miere znečistenia bol konkrétny človek počas života vystavený, je mimoriadne náročné.
Vedci preto považujú svoje výsledky za ďalší argument pre znižovanie emisií z dopravy aj priemyslu a pre systematické zlepšovanie kvality ovzdušia. Takéto opatrenia síce Parkinsonovu chorobu úplne neodstránia, podľa odborníkov by však mohli v budúcnosti prispieť k zníženiu počtu nových prípadov.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: svetzvedavo.sk
