Hlavnou príčinou mimoriadneho sucha na európskom kontinente sú extrémne horúčavy spôsobené klimatickou zmenou vyvolanou ľudskou činnosťou a nie nedostatok zrážok, informoval vo štvrtok tím medzinárodných vedcov, ktorý predstavil štúdiu o vysychaní Európy.
Po historickej júnovej vlne horúčav kontinent od Francúzska po Rumunsko čelí rozsiahlemu suchu a krajiny zápasia s vyschnutými riekami, obmedzeniami spotreby vody a ničivými požiarmi.
Dôvodom je teplo, nie nedostatok dažďa
Najnovšia štúdia ukazuje, že dnešná teplejšia klíma urýchľuje úbytok vlhkosti z pôdy, jazier a riek, čím zvyšuje pravdepodobnosť extrémne suchých podmienok. Hoci veľká časť Európy zaznamenala na jar podpriemerné zrážky, práve teplo spôsobené klimatickou zmenou podľa spoluautorky štúdia Mariam Zachariahovej suchá ešte zhoršilo.
„Celkovo naše výsledky ukazujú, že toto sucho nie je primárne spôsobené nízkymi zrážkami, ale teplejšou atmosférou, ktorá spôsobuje väčší deficit vlhkosti v krajine,“ povedala novinárom klimatická odborníčka z Imperial College London. „To znamená, že aj v regiónoch, kde sa množstvo zrážok zmenilo len málo alebo sa sezónne dokonca očakáva ich nárast, riziko sucha naďalej rastie.“
Teplejšia atmosféra dokáže zadržať približne o sedem percent viac vodnej pary na každý stupeň Celzia, čo urýchľuje vysušovanie krajiny. Planéta sa od obdobia 1850 – 1900 oteplila približne o 1,4 stupňa Celzia najmä v dôsledku spaľovania fosílnych palív.
Najotepľujúcejší sa kontinent
Vedci upozorňujú, že klimatická zmena zvyšuje frekvenciu a intenzitu extrémnych prejavov počasia, ako sú suchá, povodne či horúčavy, pričom Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom. Minulý mesiac bol podľa európskej meteorologickej služby Copernicus najteplejším júnom v západnej Európe, pričom horúčavy spôsobili tisíce nadmerných úmrtí.
Spoluautor štúdie Dominik Schumacher uviedol, že aj regióny s vlhkou zimou boli v priebehu niekoľkých mesiacov úplne vysušené: „Ak sa vzduch čoraz viac ohrieva, vysaje pôdu do sucha. A potom sa ešte viac oteplí a pôda je ešte suchšia.“ Ako dodal, práve toto rapídne vysýchanie vytvorilo v pôde podmienky na vznik rozsiahlych požiarov.
Extrémne suchá pôda je dnes podľa štúdie päťkrát pravdepodobnejšia v západnej Európe a jedenásťkrát vo východnej, než by bola bez klimatickej zmeny. „Keďže je atmosféra teraz smädnejšia, ten istý zrážkový deficit, ktorý by v predindustriálnej klíme sucho nespôsobil, môže dnes viesť k oveľa závažnejším prejavom,“ doplnila Zachariahová.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: sita.sk
