90. roky boli skutočne divoké v celom postkomunistickom bloku. Staré pravidlá už neplatili, nové ešte nezaviedli, takže prakticky všetko sa robilo ako na divokom západe: kto prv príde, ten skôr žerie. Levy žerú prvé a zvlášť tie, ktoré zastihnú korisť nepripravenú.
Svoje o tom vedia nielen Slováci, aj Rusi. Krajina, kde sú hoaxy a dezinformácie tradíciou už od čias cára, je ideálnou živnou pôdou pre špekulanta. Našim človekom dnes bude Sergej Mavrodi, nenápadný človek s imidžom Jeffreyo Dahmera v šuštiakovej súprave. Obalamutil milióny Rusov a pripravil ich o peniaze. Ale to mu nestačilo, tak to potom neskôr skúsil v Afrike.
Ak čakáte šialenosti v štýle albánskych pyramídových hier, nesklameme vás, toto bude ešte bizarnejšie.
MMM: Ako temná triáda ovládla mysle Rusov
Mavrodi bol matematik, počítačový talent a predovšetkým chladnokrvný manipulátor. Nezaujímali ho drahé autá, jachty ani luxus. Žil v malom byte obklopený akváriami a hoci na vrchole slávy bol šiestym najbohatším človekom v Rusku, okrem pár zahraničných áut pred domom nič nenasvedčovalo tomu, že ide o milionára. Jeho jedinou vášňou bola absolútna kontrola nad davom a finančným systémom. A nástrojom na jej získanie sa stala triáda písmen: MMM.
Spoločnosť MMM bola založená v roku 1989. Názov vnikol zo začiatočných písmen priezvisok troch zakladateľov. Sergej Mavrodi: Hlavný mozog, geniálny matematik a výstredný manipulátor. Bol tvárou aj ideovým vodcom celej schémy. Vjačeslav Mavrodi: Sergejov mladší brat a spoluzakladateľ.Oľga Meľnikovová: Spoluzakladateľka spoločnosti (v tom čase partnerka Vjačeslava).
Spočiatku MMM fungovala ako družstvo, ktoré dovážalo a predávalo americké počítače a kancelársku techniku. Začiatkom roka 1992 však úrady obvinili spoločnosť z daňových únikov. Kedže dovoz začal viaznúť, zakladateľ Sergej Mavrodi sa rozhodol preorientovať na finančný sektor.
Najprv skúšal obchodovať s kupónovými knižkami a americkými akciami, no skutočný trhák prišiel vo februári 1994, keď spustil masívnu finančnú pyramídu. Fungovala tak, ako všetky ostatné pyramídy. Brala vklady členov a z nich vyplácala výnosy starším členom. Kým noví členovia pribúdali, s peniazmi nebol problém.
Rozprávka o Ljoňovi a izby plné bankoviek
Mavrodi založil akciovú spoločnosť MMM a začal predávať cenné papiere. Keď mu štátne orgány skomplikovali registráciu nových akcií, jednoducho ich obišiel s bezohľadnou genialitou: vytlačil vlastné papierové lístky, takzvané Mavro.
Vyzerali presne ako bankovky, boli zelené, no namiesto štátnych symbolov či cára na nich bola vytlačená podobizeň samotného Mavrodiho. Keď ho úrady obvinili z nelegálnej emisie meny, bez mihnutia oka vyhlásil, že to nie sú cenné papiere, ale zberateľské lístky a predávajú sa ako spomienkové predmety.
Mavrodi spustil masívnu televíznu kampaň, ktorá vošla do dejín. Hlavnou hviezdou bol Ljoňa Golubkov – nešikovný, no sympatický chlapík, ktorý v krátkych reklamných epizódach investoval do MMM. V prvej časti kúpil manželke čižmy, v druhej kožuch, v tretej si už užíval dovolenku a plánoval kúpu domu v Kalifornii. Jeho slávny výrok „Ja nie som príživník, ja som partner!“ rezonoval v celom Rusku.
V rámci reklamnej kampane Mavrodi odkúpil všetky lístky moskovského metra na jeden celý deň a daroval obyvateľom hlavného mesta cestovanie zdarma.
Ľudia podľahli ilúzii. Pred pobočkami MMM sa tvorili stometrové zástupy. Každý utorok a štvrtok Mavrodi v novinách a televízii jednostranne diktoval nové ceny papierikov – zhodnotenie dosahovalo absurdných 20 % až 75 % mesačne (v prepočte 1 000 % až 3 000 % ročne).
Prílev hotovosti bol taký obrovský, že zamestnanci nestíhali bankovky počítať. V centrále MMM sa peniaze neukladali do trezorov, ale hádzali sa do celých miestností. Do účtovných kníh si pracovníci namiesto čísel zapisovali poznámky ako: „Dnes sme prijali štyri izby bankoviek.“ Odhaduje sa, že v najväčšom rozkvete MMM ovládala približne tretinu celého obehového štátneho rozpočtu Ruska.
Z väzenskej cely priamo do parlamentu
V lete 1994 sa ruská vláda na čele s Borisom Jeľcinom začala panicky obávať, že Mavrodi získava väčšiu moc než samotný štát. Dňa 4. augusta 1994 špeciálne jednotky OMON zlanili z strechy do centrály MMM a Mavrodiho zatkli. Problém však bol, že zákon, ktorý by zakazoval prevádzkovanie nebankoviek, neexistoval. Mavrodiho nemohli zatknúť za trestný čin, ktorý zákon nepoznal. V cele tak skončil za neplatenie daní.
Mavrodi sa ocitol vo vyšetrovacej väzbe v obávanej moskovskej väznici Lefortovo. Mavrodi však bol naozaj výnimočný špekulant a našiel absolútne geniálnu kľučku, ako sa z väzenia dostať.
Krátko po jeho zatknutí sa v štátnom obvode Mytišči uvoľnilo kreslo v ruskom parlamente (Štátnej dume) po tom, čo bol pôvodný poslanec zavraždený. Mavrodi, sediac vo väzenskej cele, oficiálne zaregistroval svoju kandidatúru na poslanca.
Keď vláda zasiahla proti MMM, Mavrodi dokázal hnev ľudí presmerovať. Oklamal investorov, že za krach nemôže on, ale štát, ktorý mu skonfiškoval peniaze. Na tomto tvrdení postavil aj svoju politickú kampaň. Tisíce ožobračených ľudí tak išli do ulíc protestovať za prepustenie Mavrodiho a obliehali vládne budovy. Ožobračené a naštvané milióny investorov mu to zožrali aj s navijakom. V októbri 1994 Mavrodi doplňovacie voľby s prehľadom vyhral.
Až tu sa ukázalo, prečo to Mavrodi naozaj urobil: Ruská ústava garantovala poslancom Štátnej dumy absolútnu poslaneckú imunitu. Štátne orgány museli právne kapitulovať, otvoriť dvere cely a Sergeja Mavrodiho s poctami prepustiť na slobodu.
Mavrodi dostal štátnu kanceláriu, služobné auto s vodičom a poslanecký plat. Mavrodi však svoj mandát vyložene flákal. Za celé svoje funkčné obdobie však ani raz nevstúpil do budovy parlamentu. Nezúčastnil sa ani jediného hlasovania, neprečítal ani jeden zákon a kompletne ignoroval všetky parlamentné schôdze.
Tento politický výsmech trval rok. V októbri 1995 nahnevaní poslanci konečne presadili hlasovanie a Mavrodiho za totálnu absenciu a nečinnosť mandátu aj imunity zbavili. No kým policajti stihli pripraviť nový zatykač, Mavrodi bol preč. Zmizol do ilegality.
- Odhaduje sa, že do MMM vložilo úspory 5 až 10 miliónov ľudí (niektoré odhady hovoria až o 15 miliónoch).
- Finančné straty obetí sa odhadujú na 100 miliónov až 1,5 miliardy USD (v dnešnej hodnote by išlo o mnohonásobne vyššiu sumu).
- V júli/auguste 1994 po zásahu štátu a zastavení prílevu nových ľudí hodnota Mavrov spadla zo 115 000 rubľov na 1 000 rubľov. Zostalo po nej milióny ožobračených rodín, vlna bankrotov, bezdomovectva a desiatky samovrážd.
Nasledujúcich osem rokov žil Mavrodi ako duch. Ukrýval sa v nájomnom byte v Moskve, obklopený akváriami s rybičkami (jeho jedinou záľubou), písal romány a básne, zatiaľ čo ho strážila elita bývalých tajných služieb. Zatknúť sa ho podarilo až v roku 2003. Odsúdili ho na 4,5 roka, no kedže väčšinu si odsedel vo vyšetrovačke, v roku 2007 bol opäť na slobode.
Ako MMM paralyzovala celú ruskú ekonomiku
Hoci je táto kauza strašná už len tým, že milióny ľudí prišli o svoje skromné úspory, má ešte horší rozmer. MMM sa stala finančnou rakovinou, ktorá v najcitlivejšom momente histórie rozleptala základy novovznikajúceho ruského štátu a zničila sen o trhovej ekonomike. Ľudia v Rusku si vryli hlboko do pamäte, že kapitalizmus je podvod a v ich mysliach sa usídlila obrovská nedôvera.
Aby sme pochopili hĺbku tejto katastrofy, musíme sa vrátiť do roku 1992. Sovietsky zväz sa práve rozpadol. Obyvatelia, ktorí strávili celý život v systéme štátom garantovaných cien a bezplatného školstva či zdravotníctva, boli zo dňa na deň vrhnutí do dravého kapitalizmu. Hyperinflácia požierala ich celoživotné úspory závratným tempom a zúfalí ľudia hľadali steblo, ktorého by sa chytili. A vtedy sa zjavil Sergej Mavrodi.
Ako Mavrodi vytuneloval národný majetok
Jedným z najbezohľadnejších, no najmenej spomínaných kúskov Sergeja Mavrodiho bola jeho sabotáž ruskej kupónovej privatizácie.
Keď vláda Borisa Jeľcina rozadala obyvateľstvu privatizačné šeky (tzv. vouchery), nápad bol jasný: každý občan mal dostať šancu stať sa spoluvlastníkom fabriky, bane či ropného vrtu. Mal to byť základ novej strednej triedy. Mavrodi však zacítil príležitosť a založil dcéru spoločnosti s názvom MMM-Invest.
Cez masívnu reklamu presvedčil milióny Rusov, aby svoje reálne, štátom garantované privatizačné vouchery odovzdali jemu. Sľuboval im za ne, ako inak, rozprávkové výnosy vo forme vlastných (v skutočnosti bezcenných) papierikov Mavro.
Výsledok? Kým občanom zostali v rukách len bezcenné zelené papiere s Mavrodiho tvárou, Mavrodiho štruktúry získali obrovské balíky akcií v strategických ruských podnikoch, vrátane energetických a prístavných gigantov. Namiesto toho, aby sa národný majetok rozdelil medzi obyvateľov, pretiekol cez prsty do finančného vákua.
Čierna diera na hotovosť a paralelná mena
V lete 1994 sa MMM dostala do štádia, kedy začala ohrozovať samotnú stabilitu ruskej rubľovej meny. Schéma rástla takým šialeným tempom, že podľa vtedajších odhadov expertov z Ministerstva financií RF MMM kontrolovala až tretinu všetkých fyzických hotovostných peňazí obiehajúcich v celom Rusku.
Peniaze sa nevracali do ekonomiky. Neinvestovali sa do výroby, neplatili sa z nich dane, nefinancovali sa z nich školy ani nemocnice. Stovky miliónov dolárov v rubľoch prúdili do Mavrodiho "izieb plných bankoviek", kde ležali bez úžitku ako mŕtvy kapitál.
Lístky Mavro sa naviac v mnohých mestách začali používať ako neoficiálne platidlo. Ľudia si za ne medzi sebou kupovali autá, nábytok či nehnuteľnosti, pretože verili, že ich hodnota rastie rýchlejšie než oficiálny rubeľ. Ruská národná banka tak prakticky stratila kontrolu nad časťou menovej politiky – v štáte existoval paralelný finančný systém, ktorý riadil jediný muž z nájomného bytu v Moskve.
Smrtiaca špirála
Keď sa v auguste 1994 domček z karát zrútil, ekonomické škody boli okamžité a zdrvujúce. Odhaduje sa, že z hľadiska kúpnej sily vytiahla MMM z vreciek obyvateľstva až 1,5 miliardy dolárov. Pre krajinu, kde bola priemerná mesačná mzda okolo 50 až 100 dolárov, išlo o gigantický úder. Spotreba domácností kolabovala, drobní živnostníci krachovali a milióny rodín sa ocitli na hranici chudoby.
Čo bolo však najhoršie, MMM otvorila Pandorinu skrinku. Vidina ľahkého zisku inšpirovala desiatky ďalších špekulantov. Vznikla celá sieť klonovaných pyramíd – Ruský dom Selenga, Khoper-Invest, Tibet, Vlastilina. Tie z ožobračeného národa vytiahli ďalšie stovky miliónov dolárov a dorazili aj tie posledné zvyšky úspor, ktoré ľuďom po krachu MMM zostali.
Spoločenský a psychologický dopad na ruskú mentalitu bol trvalý:
- Kapitalizmus = Podvod: Pre celú generáciu Rusov sa slovo "investícia", "akcia" či "trhová ekonomika" stalo synonymom pre okradnutie.
- Útek k doláru a matracom: Rusi definitívne stratili dôveru v bankový systém. Namiesto ukladania peňazí do bánk, kde by mohli úvery poháňať ekonomiku, ľudia premenili svoje úspory na americké doláre a schovávali ich doma pod matracmi. Tento fenomén brzdil rozvoj ruského bankového sektora až do začiatku 2000-tych rokov.
Ponaučenie, ktoré stalo miliardy
Ak malo toto temné obdobie nejaké pozitívum, bolo ním vytriezvenie štátneho aparátu. Ruská vláda si s hrôzou uvedomila, že zatiaľ čo ona sa pokúšala vládnuť podľa starých príručiek, finančný svet ju predbehol o svetelné roky.
Krach MMM prinútil Ruskú federáciu na kolene vybudovať modernú finančnú legislatívu. Až pod vplyvom tejto katastrofy vznikla Federálna komisia pre trh cenných papierov, zaviedli sa prísne pravidlá pre finančnú reklamu a do trestného zákonníka sa konečne dostali paragrafy, ktoré jasne definovali a trestali pyramídové schémy.
Cena za túto lekciu však bola neúmerne vysoká. Sergej Mavrodi nedokázal len oklamať milióny ľudí – dokázal na niekoľko rokov paralyzovať ekonomiku obrovskej krajiny a zničiť nádej celého národa na spravodlivý začiatok v novom, slobodnom svete.
Život v úkryte a bitcoinová reinkarnácia v Afrike
Svet sa však posunul a Mavrodi s ním. Okolo roku 2015 objavil technológiu, ktorá dokonale zapadala do jeho videnia sveta – Bitcoin. Mavrodi mal stále blokované účty a nemohol tak vykonávať finančné operácie. Bitcoin mu to však umožňoval a tak zavetril príležitosť.
Mavrodi spustil projekt MMM Global – Republic of Bitcoin. Uvedomil si, že v západnom svete je už prísna regulácia, a tak zacielil na rozvojové krajiny, kde ľudia zúfalo hľadali únik z chudoby. Najväčšiu spúšť zanechal v Nigérii.
Mavrodi sľuboval každému, kto do systému vložil Bitcoiny, výnos neskutočných 100 % mesačne (teda zdvojnásobenie investície každý mesiac).
Systém fungoval ako vzájomná sieť „pomoci“: ľudia posielali svoje Bitcoiny priamo do virtuálnych peňaženiek iných členov na základe pokynov zo systému. Celé to nazýval „Celosvetovou finančnou revolúciou“, ktorá mala zničiť sprisahanie západných bánk.
Africký kontinent zasiahla nákaza:
- Kňazi v kostoloch počas kázní vyzývali veriacich, aby vkladali peniaze do MMM.
- Študenti do systému posielali svoje školné, rodiny predávali pozemky a dobytky.
- V Nigérii do schémy vstúpili viac ako 3 milióny ľudí.
Mavrodiho bitcoinová pyramída bola v roch 2015 a 2016 dokonca taká masívna, že globálne hnala cenu samotného Bitcoinu nahor – milióny účastníkov z Číny a Afriky nakupovali kryptomenu len preto, aby ju mohli poslať do MMM. Vtedy stál Bitcoin asi 200 dolárov. Toto šialenstvo vyhnalo jeho cenu cez 450 dolárov a už vtedy analyytici varovali, že kryptomena je predražená. Nakoniec sa ukázalo, že Bitcoin sám osebe nebol zlou investíciou, to by však nesmel byť v rukách podvodníka.
V decembri 2016 prišiel neúprosný koniec. Prílev nových ľudí sa spomalil a Mavrodi zo dňa na deň zmrazil všetky účty s odkazom, že za to môžu „negatívne správy v médiách“. Pred Vianocami zostali milióny nigérijských rodín bez jediného centu. V krajine vypukla panika, tiesňové linky preplnili hlásenia o pokusoch o samovraždu a nigérijský parlament musel prijímať krízové opatrenia na zamedzenie sociálnych nepokojov.
Útek pred spravodlivosťou, no nie pred karmou
Po africkom debakli sa Mavrodi opäť stiahol do ústrania v Moskve. Polícii sa ho nikdy nepodarilo definitívne dostať za mreže na dlhé roky a finančné prostriedky, ktoré vytiahol z miliónov ľudí po celom svete, sa nikdy nenašli.
No to, čo nedokázali súdy, prokurátori ani vyšetrovatelia, zariadila karma.
V noci na 26. marca 2018 stál na chladnej autobusovej zastávke na Buslajevovej ulici v Moskve 62-ročný, ošuntelo oblečený muž. Náhle ho schvátila krutá bolesť v hrudníku. Okoloidúcemu sa len ťažko podarilo zachytiť jeho sťažnosti na slabosť a srdce.
Muž pri sebe nemal žiadne doklady, žiadnu ochranku, žiadne kufre plné peňazí a po jeho boku nestál ani jeden z miliónov stúpencov, ktorí mu kedysi slepo verili. Náhodná sanitka ho odviezla do obyčajnej mestskej nemocnice, kde nadránom zomrel na masívny infarkt.
Tým mužom bol Sergej Mavrodi.
Bizarnosť jeho príbehu pokračovala aj po smrti. Jeho telo ležalo v štátnej márnici niekoľko dní a nikto sa k nemu nehlásil. Jeho vlastný brat Vjačeslav, s ktorým MMM zakladal, rezolútne odmietol, aby bol Sergej pochovaný v rodinnej hrobke vedľa ich rodičov. Nakoniec sa musela zložiť skupina bývalých investorov MMM, ktorí mu z nostalgie zaplatili lacnú rakvu a pohreb v uzatvorenom kruhu.
Muž, ktorý dokázal pohnúť kurzom Bitcoinu, oblafnúť ruský parlament a obrať o úspory vyše 15 miliónov ľudí na troch kontinentoch, tak skončil osamotený na mrazivej moskovskej zastávke.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: Článok je prevzatý z www.peniaze.sk
