Varovaní aj nástrojov na ochranu pred podvodmi pribúda, podvodníci však zároveň menia svoje metódy. Namiesto snahy prelomiť bezpečnostné mechanizmy bánk sa čoraz viac spoliehajú na manipuláciu samotnej obete.
Pomáha im pritom aj umelá inteligencia, ktorá dokáže vytvárať presvedčivejšie správy, telefonáty, falošné dokumenty či videá. Odborníci z VÚB banky a kyberbezpečnostnej spoločnosti ESET upozorňujú na rastúce riziko investičných podvodov, falošných telefonátov, phishingu či útokov využívajúcich NFC technológie.
Presun od krádeže k manipulácii
„Tento rok nám potvrdzuje, že podvodníci menia taktiku a presúvajú sa od krádeže údajov k manipulácii klienta. Presvedčiť ho poslať peniaze býva jednoduchšie ako prelomiť bezpečnostné mechanizmy. Preto rastie význam a počet investičných podvodov, falošných telefonátov a NFC útokov založených na manipulácii obete,“ hovorí Juraj Praženka z oddelenia prevencie podvodov VÚB banky.
Pre banky sú takéto prípady zároveň náročnejšie na odhalenie. Problémom je najmä situácia, keď zmanipulovaný klient banke zatají skutočný dôvod platby a tvrdí, že peniaze posiela z iného dôvodu.
Využívanie umelej inteligencie
Počet transakčných podvodov zostáva podľa údajov VÚB vysoký. Podvodníci sa vydávajú za bankárov, policajtov, zástupcov finančnej správy či rodinných príslušníkov v núdzi. Svoje obete oslovujú prostredníctvom SMS správ, e-mailov, telefonátov a sociálnych sietí.
Čoraz častejšie pritom využívajú aj nástroje umelej inteligencie, vďaka ktorým môžu pôsobiť dôveryhodnejšie. Najviac podvodov sa týka staršej generácie.
Kým vlani bolo podľa štatistík VÚB najviac podvedených vo vekovej kategórii 61 až 66 rokov, tento rok sa z hľadiska počtu prípadov už takmer vyrovnala skupina ľudí vo veku 67 až 71 rokov. Najohrozenejšou skupinou tak zostávajú ľudia vo veku 61 rokov a viac.
Priemerná škoda na jeden prípad
„Starší ľudia majú často úspory aj nekritickú dôveru v technológie a online obsah. Pre zločincov je tak jednoduchšie ich zmanipulovať,“ upozorňuje Praženka. Počtom prípadov výrazne dominujú falošné investičné ponuky. Priemerný vek obete týchto podvodov je 63 rokov.
Podvodníci v priemere získajú od jedného podvedeného niečo cez 2 000 eur. Keďže takýchto prípadov je veľké množstvo, práve investičné podvody predstavujú aj najväčší celkový objem strát klientov. Zmanipulovaní ľudia navyše pri následnom overovaní platieb niekedy klamú aj banke.
Ak sa však porovnáva priemerná škoda na jeden prípad, na čele sú podvodné telefonáty. Falošný policajt či pracovník Národnej banky Slovenska pripravil v tomto roku svoju obeť v priemere o viac ako 7 250 eur.
Najvyššia individuálna strata pritom dosiahla až 115-tisíc eur. Rastie aj počet prípadov takzvaného NFC tunnelingu. Ide o spôsob podvodu, pri ktorom dochádza k prenosu údajov z karty cez NFC čip a následne k neoprávneným výberom z bankomatu. Podvodníci pritom často používajú ako zámienku údajné vyplatenie výnosov z investovania.
Klamstvo, ktorému uverí minimum
Nebezpečenstvo však nemusí vždy vyzerať sofistikovane. ESET upozorňuje aj na sextortion, teda vydieračské e-maily, v ktorých útočníci tvrdia, že napadli zariadenie obete a získali prístup k jej webkamere. Následne požadujú zaplatenie tisícov eur v bitcoinoch výmenou za to, že údajný kompromitujúci záznam nezverejnia.
„Je to jednoduché klamstvo, ktorému uverí len minimum ľudí. Ako však ukazuje náš výskum, ak ho pošlete miliónom ľudí po celom svete, na kryptopeňaženkách sa vám pokojne môžu nazbierať miliónové sumy,“ uviedol Ondrej Kubovič, špecialista na digitálnu bezpečnosť spoločnosti ESET.
Analytici ESET pri analýze približne 3,5 milióna škodlivých e-mailov z celého sveta, ktoré získali medzi marcom a augustom 2026, identifikovali tisíce bitcoinových adries využívaných na vydieračské účely minimálne od roku 2017. Na približne tisícke týchto virtuálnych peňaženiek sa za obdobie rokov 2017 až 2026 uskutočnili transakcie v objeme 321 bitcoinov.
Phishingové útoky a smishing
Pri konzervatívnom prepočte to predstavuje približne 3,5 milióna eur. Počet sextortion e-mailov pritom kolíše. Medzi prvou a druhou polovicou roka 2026 však v telemetrii ESET vzrástol o 36 percent. Ak by sa tento trend udržal až do konca roka, počet takýchto správ by mohol vzrásť až o 170 percent.
Sextortion pritom ESET nezaraďuje medzi phishingové útoky. Phishing je zameraný na získanie citlivých, prihlasovacích alebo platobných údajov a tvorí približne pätinu hrozieb zaznamenaných v rámci telemetrie spoločnosti.
Nejde pritom iba o škodlivé e-maily. Do tejto kategórie patria aj správy v chatovacích aplikáciách, podvodné QR kódy či SMS phishing, označovaný ako smishing. Phishing môže zároveň slúžiť ako vstupná brána k ďalšiemu malvéru.
Investičné podvody využívajúce umelú inteligenciu
Jednou z hrozieb, ktoré sú podľa ESET výrazne rozšírené v strednej Európe a na Slovensku, je CloudEyE. Ide o škodlivý kód, ktorého úlohou je dostať do zariadenia obete ďalší malvér a zároveň ho maskovať.
„CloudEyE je mimoriadne aktívna hrozba, ktorej hlavnou úlohou je prepašovať a maskovať škodlivý kód, ktorý v zariadení obete nainštaluje ďalší malvér. Len v prvých šiestich mesiacoch 2026 CloudEyE narástol takmer o 190 % a svojimi kampaňami naďalej bombarduje zariadenia Slovákov,“ vysvetlil Kubovič.
Ako dodal, tvorcovia tejto hrozby poskytujú svoje služby prostredníctvom predplatného najmä tvorcom infostealerov, teda škodlivého softvéru zameraného na krádež údajov. Na infekciu môže stačiť napríklad otvorenie falošnej faktúry alebo reakcia na podvrhnutý e-mail, ktorý vyzerá, akoby prišiel zo známej adresy.
Polročný rast detekcií
Samostatným problémom zostávajú investičné podvody využívajúce umelú inteligenciu. ESET ich deteguje aj pod označením Nomani. Podvodníci pri nich využívajú deepfake zvukové či obrazové záznamy a AI nielen na vytváranie návnad, ale aj na produkciu nových falošných investičných platforiem a presvedčivých recenzií.
Len v tomto roku ESET zablokoval takmer 50-tisíc URL adries spojených s kampaňami tohto typu, ktoré sa masovo šírili na sociálnych sieťach. Detekcie Nomani medzi rokmi 2024 a 2025 vzrástli o 113 percent. Hoci v minulom roku intenzita kampaní klesla, od júna 2026 sa aktivita opäť zvyšuje.
Ak by sa udržala na súčasnej úrovni až do konca roka, odhadovaný polročný rast detekcií by predstavoval približne 30 percent. Umelá inteligencia tak podľa odborníkov mení aj podobu podvodov.
Kontrolovanie odkazov a silné heslá
Zločinci môžu napodobniť hlas rodinného príslušníka, vytvoriť falošné dokumenty alebo deepfake video a následne obeť presvedčiť, aby poslala peniaze alebo investovala do údajne výhodnej ponuky.
Odborníci preto odporúčajú pri každej nečakanej požiadavke na platbu spozornieť a informácie si overiť iným spôsobom. Ľudia by nemali konať pod časovým tlakom ani inštalovať neznáme aplikácie na vzdialený prístup.
Dôležité je kontrolovať odkazy, používať silné heslá alebo passkeys, aktualizovať operačný systém a bezpečnostné aplikácie a venovať pozornosť autorizačným SMS či push notifikáciám z banky.
Pri podozrení na podvod je vhodné bezodkladne kontaktovať banku. Rovnako platí, že prihlasovacie údaje, autorizačné kódy ani údaje z platobnej karty by ľudia nemali nikomu poskytovať. Banka ich od klienta nebude žiadať telefonicky ani e-mailom.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: sita.sk
