Keď sa v záhrade urodí cvikla, často jej je zrazu viac, ako dokážeme čerstvú spotrebovať. Časť skončí v šaláte, niečo v polievke či nátierke a niekoľko buliev odložíme do chladničky. Pri väčšej úrode však prichádza na rad zaváranie.
A práve konzervovanie cvikly má jednu veľkú výhodu – túto zeleninu možno pripraviť na množstvo spôsobov. Nemusíte zostať iba pri sladkokyslom náleve, aký si mnohí pamätajú z detstva.
Cvikle pristane škorica, klinček, nové korenie, horčičné semienko, cibuľa, chren, pomarančová kôra aj pikantnejšie chute. Stačí si vybrať kombináciu, ktorá vám vyhovuje.
Najskôr vyberte správnu cviklu
Úspech sa začína ešte predtým, ako zapnete sporák. Na zaváranie vyberajte zdravé, pevné a nepoškodené buľvy. Ideálne sú mladšie kusy približne rovnakej veľkosti, pretože sa rovnomernejšie uvaria. „Na zaváranie si nechajte pekné pevné buľvy bez mäkkých miest. Poškodené kúsky radšej spracujte okamžite a nedávajte ich do zásob na zimu,“ hovorí skúsený záhradkár. Cviklu dôkladne umyte, no pred varením ju zbytočne nepoškodzujte. Listy odrežte s malým kúskom stopiek a koreň zatiaľ ponechajte. Ak by ste buľvu pred varením výrazne zrezali, môže z nej uniknúť viac šťavy, farby aj chuti. Následne ju vložte do vody a varte podľa veľkosti približne 20 až 45 minút, kým nebude natoľko mäkká, že sa bude dať šupka ľahko odstrániť. Po miernom vychladnutí cviklu ošúpte, odstráňte zvyšky koreňa a stopiek a podľa veľkosti ju nechajte celú alebo nakrájajte.
Pozor, toto nie je to isté
Pri konzervovaní cvikly treba rozlišovať medzi nakladaním do kyslého nálevu a zaváraním samotnej zeleniny bez octu. Cvikla je prirodzene nízkokyslá potravina. Samotnú cviklu s vodou a soľou preto nie je bezpečné konzervovať bežným zaváraním vo vodnom kúpeli. Na takéto spracovanie je potrebné tlakové zaváranie podľa overeného postupu a presne stanovených časov, tlaku, veľkosti pohárov a nadmorskej výšky. Pre domácnosti je preto často jednoduchšou cestou nakladaná cvikla. Ocot nálev dostatočne okyslí – za predpokladu, že dodržíte overený recept a svojvoľne neznížite množstvo octu.
„Pri zaváraní nie je dobrý nápad meniť pomery octu a vody len preto, že sa vám nálev zdá príliš kyslý. Chuť si radšej dolaďte cukrom a koreninami,“ upozorňujú skúsení záhradkári. A aké kombinácie sa oplatí vyskúšať?
- Klasická sladkokyslá cvikla
Je to recept, ktorý poznajú celé generácie. Uvarenú a ošúpanú cviklu nakrájate na plátky, hranolčeky alebo menšie kúsky a uložíte do čistých zaváracích pohárov. Základom je sladkokyslý nálev pripravený z octu, vody, cukru a soli v pomere podľa overeného zaváracieho receptu. Kto má rád tradičnú chuť, môže pridať rascu, aníz či trochu chrenu. Takto pripravená cvikla sa hodí k pečenému mäsu, zemiakom aj ako jednoduchá príloha k hlavnému jedlu. Pri každom recepte určenom na dlhodobé skladovanie sa držte overených pomerov a času tepelného spracovania.
- Voňavá cvikla so škoricou a klinčekmi
Ak chcete klasiku trochu zmeniť, siahnite po koreninách, ktoré si s prirodzenou sladkosťou cvikly prekvapivo dobre rozumejú. Do octového nálevu môžete podľa receptu pridať celú škoricu, klinček a nové korenie. Výsledkom je aromatickejšia verzia vhodná najmä k pečenému mäsu, syrom alebo do zimných šalátov. Práve koreniny sú jednoduchým spôsobom, ako konzervovanie cvikly každý rok trochu obmeniť bez toho, aby ste museli experimentovať s bezpečným pomerom octu a vody.
- Sladká a pikantná cvikla s cibuľou
Cvikla a cibuľa sú dvojica, ktorá funguje nielen v čerstvom šaláte. Do pohárov môžete medzi plátky cvikly vložiť tenké kolieska cibule a chuť doplniť horčičnými semienkami, novým korením či klinčekmi. Sladkosť cvikly a cukru sa stretne s kyslosťou octu a jemnou ostrosťou cibule. Výsledok má výraznejšiu chuť než klasická zaváraná cvikla. „Ak dávate do jedného pohára cviklu aj cibuľu, krájajte ich približne rovnako natenko. Nielenže to lepšie vyzerá, ale chute sa pekne prepoja,“ radia záhradkári.
- Cvikla s medom a koreninami
Cukor nemusí byť jedinou cestou k sladšej chuti. Zaujímavou alternatívou môže byť med, ktorý cvikle dodá inú arómu. Veľmi dobre sa kombinuje napríklad so škoricou a klinčekmi. Pri nakladaní však opäť platí dôležité pravidlo: med môže upraviť chuť, nesmie však svojvoľne nahradiť ocot potrebný na bezpečné okyslenie zaváraniny. Ak pripravujete výrobok na skladovanie pri izbovej teplote, používajte recept určený priamo na zaváranie.
- Cvikla s chrenom
Kto má rád ostrejšiu chuť, môže staviť na spojenie cvikly a chrenu. Ide o tradičnú kombináciu, ktorá sa hodí k údenému či pečenému mäsu, ale aj k jednoduchým zemiakovým jedlám. Nastrúhanú alebo najemno nakrájanú cviklu možno kombinovať s chrenom a sladkokyslým nálevom. Množstvo chrenu prispôsobte tomu, akú intenzívnu chuť chcete dosiahnuť.
Aj pri tejto verzii však treba rozlišovať medzi šalátom určeným na rýchlu spotrebu v chladničke a zaváraninou, ktorú chcete skladovať celé mesiace. V druhom prípade je bezpečnejšie použiť overený recept určený na konzervovanie.
- Sladkokyslá cvikla s pomarančovým nádychom
Možno to znie netradične, no cvikla sa dobre kombinuje aj s citrusovými tónmi. Jemne nastrúhaná pomarančová kôra môže jej zemitejšiu chuť osviežiť a vytvoriť prílohu, ktorá sa výrazne odlišuje od klasickej zaváranej cvikly. Takúto kombináciu možno ďalej doplniť korením podľa konkrétneho receptu.
Čistota pohárov je základ, no sama nestačí
Pri zaváraní používajte čisté poháre bez prasklín a poškodených okrajov a vhodné viečka. Dodržujte hygienu pri príprave surovín aj plnení. Horúcu cviklu a nálev plňte podľa postupu konkrétneho receptu a dodržte predpísaný voľný priestor pod viečkom. Poháre potom spracujte spôsobom a počas času uvedeného v overenom recepte.
Po vychladnutí skontrolujte, či viečko správne tesní. Poháre, ktoré sa neuzavreli, neodkladajte do komory s ostatnými. Dajte ich do chladničky a obsah čo najskôr spotrebujte. Hotové zaváraniny označte dátumom a skladujte ich na chladnom, suchom a tmavom mieste.
Na viečko alebo etiketu si napíšte nielen rok, ale aj to, čo ste do pohára pridali. Po pár mesiacoch už nemusíte vedieť, kde bola klasická cvikla a kde tá pikantná,“ odporúčajú záhradkári.
Najčastejšia chyba? Recept upravujeme od oka
Pri džemoch si môžeme dovoliť istú mieru kreativity. Pri zelenine určenej na dlhodobé skladovanie však treba byť opatrnejší.
Pri konzervovaní cvikly nie je vhodné svojvoľne znižovať množstvo octu, pridávať veľké množstvá ďalšej zeleniny alebo meniť spôsob tepelného spracovania. Recept totiž neurčuje iba výslednú chuť. Pri zaváraní rozhoduje aj o bezpečnosti výrobku. Experimentovať môžete predovšetkým s chuťou v medziach overeného receptu – napríklad vhodnými suchými koreninami. Ak chcete úplne nový pomer surovín, pripravte radšej menšiu dávku na okamžitú spotrebu a skladujte ju v chladničke.
A čo s cviklou, ktorú nechcete zavárať?
Nie všetka úroda musí skončiť v pohároch. Cviklu možno skladovať čerstvú, zamraziť po vhodnej príprave alebo ju priebežne spracovávať. Z už zaváranej cvikly sa zase dajú pripraviť ďalšie jedlá. Výborne funguje v šalátoch s kozím syrom, balkánskym syrom či orechmi. Môžete ju pridať k strukovinám alebo z nej pripraviť sladkokyslú teplú prílohu. Zaujímavá je napríklad kombinácia cvikly, trochy masla, jablčného octu a sladkej zložky. Inú chuť získate pridaním pomarančovej šťavy alebo kôry.
Úroda, ktorá nemusí skončiť na jeseň
Cvikla má jednu veľkú výhodu. Ak sa jej v záhrade darí, z relatívne malého priestoru môžete získať zásobu, ktorú následne využívate celé mesiace. Správne konzervovanie cvikly navyše umožňuje rozdeliť jednu úrodu na niekoľko úplne odlišných chutí. Časť pohárov môže zostať klasická, ďalšie môžu byť pikantné, korenisté alebo doplnené chrenom.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: sita.sk
