Inteligencia sa v spoločnosti pomerne často zamieňa so vzdelaním. Medzi týmito dvoma pojmami je však zásadný rozdiel. Zatiaľ čo vzdelanie predstavuje čisté osvojovanie si a hromadenie vedomostí, inteligencia je schopnosť tieto získané informácie analyzovať, uchovať, flexibilne aplikovať v praxi a vzájomne ich prepájať. Vzdelanie sa dá do istej miery kúpiť, no skutočná inteligencia nie. Napriek tomu majú rodičia v rukách obrovskú moc – inteligenciu svojho potomka dokážu do istej miery formovať. Intelekt totiž nie je pevne daný len genetikou, mimoriadne dôležitú úlohu zohrávajú práve vplyvy vonkajšieho prostredia.
Gény síce predstavujú akýsi základný kapitál, ktorý dieťa ako mysliaca bytosť dostáva do vienka, no podľa vedeckých odhadov sa miera dedičnosti inteligencie v priebehu života pohybuje na úrovni 50 až 80 percent. Celý zvyšok detského IQ aktívne formujú vonkajšie faktory: počnúc špecifickými živinami, ktoré plod prijíma už v tehotenstve, až po neskoršie zloženie sociálneho prostredia, v ktorom dieťa vyrastá. Podporiť zdravý vývoj mozgu a pozitívne ovplyvniť budúce IQ dieťaťa tak môžete už v ranom veku. Pomôže vám v tom nasledujúcich osem tipov.
1. Nechajte bábätko poriadne sa vyspať
Možno si myslíte, že či dieťa spí o hodinu menej alebo nie, nehrá žiadnu rolu. Veda však dokazuje opak. Ukazuje sa, že už hodinový spánkový deficit denne vedie u batoliat k spomaleniu kognitívneho vývoja. Dôvod je jednoduchý – mozog bábätka buduje svoje neurónové spojenia predovšetkým počas aktívnych fáz spánku. U detí, ktoré majú dostatok spánku, sa preukázateľne lepšie vyvíja cit pre jazyk, pozornosť a schopnosť ovládať impulzy. Oplatí sa teda nechať dieťa dospať, namiesto toho, aby ste ho budili.
2. Tvorte s dieťaťom hudbu
Takzvaný „Mozartov efekt“ hovorí, že deti, ktoré počúvajú klasickú hudbu (ideálne už v materskom brušku), budú inteligentnejšie ako malí fanúšikovia rocku. Toto zistenie vychádza z americkej štúdie z roku 1993, pričom fínski vedci tento efekt neskôr čiastočne potvrdili. Kanadskí neurovedci však dospeli k záveru, že ešte oveľa užitočnejšie je s deťmi hudbu priamo tvoriť. Muzicírovanie totiž stimuluje mozog mimoriadne komplexným spôsobom – telo musí súčasne vidieť, cítiť, počuť, hýbať sa a zapájať kreativitu. To zvyšuje mentálnu flexibilitu, teda schopnosť rýchlo prechádzať od jednej myšlienky k druhej. Aktívna hudba navyše výrazne podporuje vývoj reči.
3. Hrať sa, hrať sa, hrať sa
Výskumy zamerané na detský vývoj potvrdzujú nespochybniteľnú súvislosť medzi fyzickou aktivitou bábätiek a vývojom ich mozgu. Čím aktívnejšie sa batoľatá hýbu, tým lepšie je prekrvenie ich mozgu. To následne vedie k lepšej pamäti a výraznejšej schopnosti učiť sa. Rodičia môžu tento proces cielene podporiť tak, že sa budú s dieťaťom aktívne hrať aspoň jednu hodinu denne.
4. Rozprávajte sa s bábätkom
Aj keď nám najmenšie deti ešte nedokážu odpovedať, mali by sme sa s nimi rozprávať už od prvých dní – ideálne s priamym očným kontaktom. Základom pre optimálny rozvoj reči a bohatú slovnú zásobu totiž nie je len samotný zvuk nášho hlasu, ale aj to, že dieťa sleduje pohyby našich pier.
5. Budujte zdravé stravovacie návyky
Aby sa mozog správne vyvíjal, potrebuje rozmanité živiny. Ich príjem vieme cielene ovplyvniť prostredníctvom materského mlieka a stravy, ktorú dieťaťu podávame. Ak vieme, aké látky detský organizmus potrebuje, ľahšie mu zostavíme vyvážený jedálniček, vďaka ktorému nebude trpieť nedostatkom. Pre zdravý vývoj mozgu sú mimoriadne dôležité najmä tieto látky – cholín, železo, meď, zinok, kyselina listová, vitamíny A, C, D, vitamíny skupiny B, jód a selén.
6. Umožnite kontakt s ďalšími blízkymi osobami
„Na výchovu dieťaťa je potrebná celá dedina.“ Toto staré príslovie neplatí len z pohľadu odbremenenia rodičov. Dáva zmysel aj vtedy, keď si uvedomíme, ako veľmi deti profitujú z pestrého sociálneho prostredia. Nielenže by sme mali deťom umožniť budovať si vzťahy s inými blízkymi osobami, ale pre ich zdravý vývoj v ranom veku je nesmierne dôležitý aj kontakt s rovesníkmi. „Dieťa by malo stráviť s rovesníkmi niekoľko hodín denne,“ hovorí uznávaný švajčiarsky odborník na výchovu Remo Largo. „Tak sa naučí rozprávať, vžiť sa do pocitov iných detí, prispôsobiť sa, riešiť konflikty, budovať si vzťahy a vytvárať priateľstvá.“ Kontakt s okolím je tak kľúčový nielen pre mentálny vývoj dieťaťa, ale aj pre jeho celkovú pohodu.
7. Čítajte im nahlas
Čítanie kníh deťom nie je len príjemným rituálom, ktorý robí dobre na duši. Výrazne tiež prospieva ich kognitívnemu vývoju. Informačný portál švajčiarskeho dňa čítania upozorňuje: „Deti, ktorým sa denne číta, majú bohatšiu slovnú zásobu a ľahšie sa v budúcnosti učia čítať a písať.“
8. Vyrazte von do prírody
Ak deťom umožníme tráviť dostatok času v prírode a neobmedzene tam objavovať svet všetkými zmyslami, vytvárame im ideálne prostredie na plné rozvinutie ich mentálnych schopností. Prechádzka v lese prospieva telu, no zároveň stimuluje a trénuje zmysly. Zelené prostredie má okrem toho dlhodobo priaznivý vplyv na našu psychickú pohodu – upokojuje a robí nás šťastnejšími. A to všetko detský mozog doslova miluje!
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
