Pre správne pochopenie vývoja cien potravín je kľúčové rozlišovať tri úplne odlišné úrovne cenotvorby. Každá z nich funguje podľa vlastných pravidiel:
Výrobná cena: Čisté náklady spracovateľa na vyrobenie tovaru. Zahŕňa nákup surovín (napríklad pšenice či surového mlieka), energie na výrobu, obaly a mzdy pracovníkov vo fabrikách.
Odbytová cena (veľkoobchodná): Suma, za ktorú potravinársky závod predáva zabalený výrobok obchodnému reťazcu. Obsahuje aj sekundárnu logistiku a je dohodnutá v rámci zmlúv.
Spotrebiteľská cena: Konečná suma na pultoch s DPH a maržou reťazca, z ktorej obchod hradí prevádzku predajní, mzdy predavačov, chladenie a zisk.
Ak potravinárom dnes stúpnu náklady na energie alebo mzdy, pultová cena v obchode sa nezmení zo dňa na deň. Tento časový posun trvá spravidla 2 až 6 mesiacov. Dôvodom sú najmä dlhodobé zmluvy medzi potravinármi a reťazcami (ktoré sa otvárajú len v určitých intervaloch), nakúpené zásoby za staršie ceny a takzvané vyhladzovanie cien maloobchodom (Price Smoothing). Obchody drobné nárasty odbytových cien spočiatku kryjú zo svojej marže, aby si ustrážili cenovo citlivých zákazníkov.
Výrobným firmám rastú náklady: Mzdy v mlynoch vyskočili o vyše 17 percent
Hoci sa na pultoch zatiaľ nezdražuje, potravinárskym podnikom rastú náklady. Priemerná mzda v slovenskom potravinárstve dosiahla úroveň 1 604 eur, čo predstavuje medziročný nárast o 5,2 %. V niektorých odvetviach je však tento skok podstatne vyšší a to napríklad vo výrobe mlynských výrobkov stúpli mzdy medziročne o 17,1 % a vo výrobe cestovín o 13,9 %. Vyššie základné mzdy navyše automaticky predražujú príplatky za prácu v noci, cez víkendy a cez sviatky, čo zasahuje najmä pekársky sektor.
K mzdám sa pridávajú vyššie náklady na logistiku (drahšie mýto, pohonné hmoty) a zvýšené ceny obalových materiálov (plasty, sklo, lepenka). Výrobcovia tak čelia situácii, kedy vyrábajú drahšie, no reťazce od nich požadujú zachovanie nízkych odbytových cien.
Čo hovoria najčerstvejšie dáta? Priemysel hromadí zásoby, spotrebitelia sú opatrní
To, že spracovateľské podniky sú pod reálnym tlakom, potvrdzujú aj najnovšie augustové dáta Štatistického úradu SR. Dôvera podnikateľov v priemysle sa prepadla až o 17 bodov na hodnotu -15, čo je najhoršia úroveň od júna 2023. Výrobcovia hlásia výrazný pokles očakávanej produkcie a neplánované hromadenie zásob.
Na druhej strane, v sektore obchodu a služieb bola nálada o niečo optimistickejšia. Reťazce si držia predaje a odbyt, no uvedomujú si aj náladu samotných spotrebiteľov. Dôvera ľudí totiž opäť mierne klesla. Ľudia vyjadrujú pesimizmus najmä pri otázkach nezamestnanosti a vlastných úspor. Pre obchody aj výrobcov z toho vyplýva jasný signál: akýkoľvek neuvážený pokus o plošné zdražovanie by opäť naštartoval nákupnú turistiku do zahraničia a ľudia by okamžite prešli na najlacnejšie alternatívy.
Hrozí teda na jeseň zdražovanie? Dôležité fakty, na ktoré netreba zabúdať
Z dnešných ekonomických dát nemožno v žiadnom prípade tvrdiť, že potraviny na jeseň začnú automaticky a plošne zdražovať. Výrobcovia potravín majú svoje ceny medziročne stále nižšie a globálne ceny agrokomodít zostávajú nateraz stabilné.
Najpravdepodobnejší scenár pre nadchádzajúce mesiace bude veľmi rôznorodý:
Maržový nárazník: Tlak vo výrobe sa bude primárne absorbovať v maržiach výrobcov a obchodných reťazcov.
Rozdiely medzi kategóriami: Výrobky s vysokým podielom ľudskej práce a nočných zmien (čerstvé pečivo, mliečne výrobky) môžu čeliť tlaku na miernu úpravu cien, zatiaľ čo iné kategórie budú naďalej stagnovať alebo zlacňovať.
Dovozná poistka: Ak by slovenské výrobky zdraželi neúmerne, reťazce ich okamžite nahradia lacnejším dovozom z okolitých krajín. Tento fakt drží dodávateľov pod trvalým tlakom.
Ako z toho vychádza slovenský spotrebiteľ?
Trh s potravinami sa momentálne nachádza v krehkej rovnováhe. Výrobné firmy znášajú vyššie účty za mzdy či logistiku, no obchody aj naďalej využívajú cenové akcie a vlastné marže na to, aby udržali zákazníkov. Pre spotrebiteľa to znamená, že panika nie je na mieste. Základné potraviny nateraz zostávajú stabilné a najlepším nástrojom proti akýmkoľvek lokálnym výkyvom cien zostáva to, čo funguje najlepšie a to sledovanie akcií, porovnávanie cien a rozumne nastavený rodinný rozpočet.
