Ide o takzvanú metódu zavlažovania Olla, ktorá je založená na jednoduchom princípe pomalého uvoľňovania vody priamo do pôdy. Ide o neglazované hlinené nádoby, ktoré sa zakopú do zeme a naplnia vodou. Ich otvor zostáva na povrchu, zatiaľ čo väčšia, zaoblená časť sa nachádza v pôde. Porézna štruktúra hliny umožňuje vode postupne prenikať z nádoby do okolitej zeminy, čím sa vytvára malý podzemný rezervoár. Ten zásobuje rastliny vlhkosťou presne v zóne koreňového systému.
Metóda sa už stáročia využíva v Ázii a Afrike
Táto technika nie je žiadnou novinkou. Hoci je dnes opäť aktuálna pre čoraz výraznejšie obdobia sucha, jej princíp sa využíva už stáročia. Samotný názov „olla“ pochádza zo španielčiny a v preklade znamená „hrniec“. Podľa magazínu Mein schöner Garten sa táto metóda tradične uplatňovala v niektorých častiach Ázie a Afriky. Práve v suchých klimatických podmienkach sa ukázala ako mimoriadne efektívna, pretože neumožňuje vode zostať na povrchu, ale pomaly ju prepúšťa presne tam, kde ju rastliny najviac potrebujú.
Záujem o túto techniku rastie, pretože klasické zalievanie sa v podmienkach vysokých teplôt stáva čoraz menej účinným. Keď sa voda leje z krhly na povrch, jej časť zostáva na zemi a rýchlo sa odparí, pričom len menší zostatok prenikne do hlbších vrstiev pôdy. Pri systéme Olla zostáva povrch zeme relatívne suchý, kým vlhkosť sa rovnomerne rozkladá v zóne okolo nádoby. To môže byť obzvlášť užitočné vo vyvýšených záhonoch, zeleninových záhradách a vo väčších kvetináčoch.
Olla nie je univerzálne riešenie
Odborné zdroje však zdôrazňujú, že Olla nie je univerzálnym riešením. Nedokáže úplne nahradiť klasické zalievanie a nie je vhodná pre všetky rastliny či podmienky. Osobitnú pozornosť vyžadujú čerstvo vysadené rastliny a druhy, ktoré majú vyššie nároky na vodu. Pri menších nádobách je naopak potrebné dôsledne sledovať spotrebu vody, a to najmä počas extrémnych horúčav.
Ako využiť nádobu Olla v záhrade
Najjednoduchšie je kúpiť si hotové nádoby „Olla“, no existuje aj verzia pre domácich majstrov. Podľa postupu, ktorý uvádza stanica SWR, sa dajú spojiť a zlepiť hornými okrajmi dva malé neglazované hlinené kvetináče, pričom spodný otvor jedného z nich sa uzavrie a vrchný sa nechá voľný na plnenie vodou. Takáto nádoba sa následne zakope do zeme, takmer až po samotný vrch, priamo medzi rastliny. Voda sa nalieva cez otvor, ktorý sa potom prikryje kameňom alebo podložkou, aby sa znížilo vyparovanie a zabránilo prieniku nečistôt.
Dôležitú úlohu zohráva aj umiestnenie nádoby Olla v pôde. Odporúča sa umiestniť ju presne tam, kde majú rastliny najväčšiu potrebu vody. Vo vyvýšených záhonoch sa najčastejšie dáva do stredu, zatiaľ čo na väčších plochách možno použiť viacero nádob rozmiestnených rovnomerne po záhone. V závislosti od poveternostných podmienok a veľkosti nádoby zvyčajne stačí vodu dopĺňať len raz za 3 až 5 dní.
Ideálna pre rastliny, ktoré vyžadujú rovnomernú vlhkosť
Táto metóda je obzvlášť vhodná pre rastliny vyžadujúce rovnomerne vlhkú pôdu, ako sú paradajky, uhorky, paprika, cuketa a mnohé bylinky pestované vo väčších kvetináčoch. Naopak, pri rastlinách uprednostňujúcich suchšiu pôdu je potrebná opatrnejšia aplikácia. Mladé rastliny v počiatočnej fáze rastu často vyžadujú dodatočné zalievanie zhora, a to až dovtedy, kým ich korene nedosiahnu vlhkú zónu okolo nádoby.
Podľa odporúčaní Nemeckého zväzu ochrany prírody (NABU) by sa voda mala smerovať priamo do pôdy, aby sa dostala ku koreňom. Listy rastlín by naopak mali zostať suché, pretože vlhkosť na nich môže viesť k rozvoju hubových ochorení. Práve v tom spočíva veľká výhoda nádob Olla – fungujú pod povrchom zeme a nezmáčajú nadzemné časti rastlín. Lepšie zalievať menej často, ale dôkladne.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
