Ak je váš byt preplnený rastlinami, možno to nie je len záležitosť vkusu alebo trendu. Psychológia poukazuje na niekoľko vlastností a potrieb, ktoré môžu stáť za túžbou obklopiť svoj životný priestor zeleňou.
Ľudia, ktorí menia svoj domov na malú mestskú džungľu, často v rastlinách nachádzajú spôsob, ako byť bližšie k prírode, ale aj ako si vytvoriť pokojnejšie a príjemnejšie prostredie. Štúdie o izbových rastlinách ukazujú, že ich prítomnosť môže súvisieť so znížením stresu a určitými benefitmi pre kognitívne funkcie, hoci výsledky výskumov nie sú vždy úplne jednoznačné.
Rastliny ako malý kúsok prírody
V psychológii existuje pojem biofília, ktorý opisuje vrodenú tendenciu človeka spájať sa s prírodou a živým svetom. V modernom živote, ktorý sa z veľkej časti odohráva v uzavretých priestoroch, môžu rastliny predstavovať malú pripomienku prirodzeného prostredia.
Preto nie je nezvyčajné, že si niekto, kto nemá záhradu alebo trávi väčšinu času v meste, zaplní byt zeleňou. Rastliny sa tak stávajú súčasťou priestoru, v ktorom sa človek môže cítiť pokojnejšie a príjemnejšie.
Jedna štúdia ukázala, že mladí dospelí po presádzaní izbovej rastliny uvádzali príjemnejšie a pokojnejšie pocity v porovnaní s prácou za počítačom. Súčasne u nich bolo zaznamenané zníženie aktivity sympatického nervového systému a nižší diastolický krvný tlak.
Zalievanie a starostlivosť o rastliny
Starostlivosť o rastliny si vyžaduje trpezlivosť a kontinuitu. Je potrebné ich zalievať, presádzať, sledovať ich rast a reagovať, keď začnú chradnúť. Práve preto môže byť láska k rastlinám spojená s vlastnosťami, ako sú trpezlivosť, zodpovednosť a potreba starať sa o niečo živé. Človek, ktorý si užíva sledovanie nového listu alebo zakoreňovanie odrezkov, môže nachádzať zmysel v procese, ktorý neprináša výsledky okamžite.
Rastliny navyše neumožňujú úplnú kontrolu. Niektorý odrezok sa neujme, iná rastlina môže uschnúť napriek vášmu úsiliu a na nový list sa často čaká celé týždne. Ľudia, ktorí v takejto starostlivosti vytrvajú, akceptujú pomalšie tempo a fakt, že všetko nemusí byť hneď dokonalé.
Domov ako útočisko
Pre mnohých milovníkov rastlín nie je veľké množstvo kvetináčov len dekoráciou. Ich domov sa môže stať akýmsi útočiskom pred okolitým svetom.
Zeleň dodáva priestoru pocit spojenia s prírodou a starostlivosť o flóru predstavuje rutinu, ktorá môže priniesť pocit zmysluplnosti. V tomto zmysle môže byť „domáci prales“ spôsobom, ako si vytvoriť príjemnejšie prostredie a zmierniť pocit osamelosti.
Výskumy o izbových rastlinách väčšinou nachádzajú priaznivé spojitosti s duševným zdravím, vrátane menšieho stresu, zmiernenia depresívnych symptómov a negatívnych emócií. Odborníci však zdôrazňujú, že počet rozsiahlych epidemiologických štúdií v tejto oblasti je stále obmedzený.
Môže byť rastlín až príliš?
Viac rastlín však automaticky neznamená viac úžitku. Veľká zbierka môže byť príjemná len dovtedy, kým sa o ňu človek dokáže reálne postarať.
Problém nastáva, keď sa zalievanie, presádzanie a údržba stanú zdrojom stresu, keď rastliny začnú pre nedostatok času chradnúť, alebo keď sa u pestovateľa objaví pocit viny. Zníženie počtu rastlín v takom prípade neznamená, že sa vzdávate lásky k prírode. Niektoré rastliny možno darovať, odrezky povymieňať s priateľmi a doma si ponechať len tie, ktoré vám skutočne prinášajú pocit pokoja.
Nakoniec, počet kvetináčov nie je žiadny „test osobnosti“. Oveľa dôležitejšie je, čo rastliny predstavujú pre osobu, ktorá ich pestuje – spojenie so živým svetom, potrebu pokoja, trpezlivosť, zodpovednosť alebo jednoducho túžbu, aby bol domov príjemnejším miestom pre život.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
