Mnohí ľudia pred varením ryžu preplachujú pod tečúcou vodou, aby odstránili prebytočný škrob. Zakalenú vodu, ktorá po preplachovaní zostane, potom bez rozmýšľania vylejú do odtoku. Práve táto tekutina však môže poslúžiť ako prírodná výživa pre izbové aj záhradné rastliny.
Trend polievania rastlín ryžovou vodou sa v posledných rokoch rozšíril najmä na sociálnych sieťach. Nejde však iba o ďalší virálny trik. Výskumy naznačujú, že voda, v ktorej sa preplachovala surová ryža, obsahuje škrob a menšie množstvo živín, ktoré sa počas preplachovania uvoľňujú. Živiny obsiahnuté v ryžovej vode, ako sú dusík, fosfor, draslík, zinok a vitamíny skupiny B, zohrávajú dôležitú úlohu pri raste a vývoji rastlín.
Prírodná výživa využívaná stáročia
Preplachovanie ryže pred varením odstraňuje prebytočný škrob a drobné nečistoty, ktoré môžu zostať po spracovaní a balení. Hoci väčšina ľudí túto vodu považuje za odpad, v niektorých častiach Ázie sa už dlhé roky využíva v poľnohospodárstve.
V Japonsku je ryžová voda po stáročia známa ako prírodné hnojivo, zatiaľ čo v Číne sa jej fermentovaná verzia využíva dokonca aj pri hydroponickom pestovaní paradajok.
Doterajšie výskumy naznačujú, že ryžová voda môže pôsobiť ako doplnková výživa a krátkodobo podporiť rast rastlín. Za zaujímavú sa považuje najmä voda z preplachovania hnedej ryže. Keďže jej zostáva vrstva otrúb, obsahuje viac minerálov a živín než voda z bielej ryže.
Pravidelné, no umiernené používanie môže podporiť aj rozvoj prospešných mikroorganizmov v pôde. Tie pomáhajú rozkladať organické látky a sprístupňujú živiny koreňom rastlín.
Fermentáciou môže byť účinnejšia
Výživová hodnota ryžovej vody sa dá ďalej zvýšiť fermentáciou. Počas tohto procesu sa množia prospešné mikroorganizmy a zvyšuje sa koncentrácia niektorých minerálov.
Jedna štúdia ukázala, že po deviatich dňoch fermentácie sa môže výrazne zvýšiť množstvo draslíka, vápnika, horčíka, medi a bóru. Najvyššia aktivita prospešných mikroorganizmov bola zaznamenaná už na tretí deň.
Fermentovaná ryžová voda sa preto považuje za účinnejšiu než čerstvá. Dôležité však je správne ju zriediť, aby nebola pre rastliny príliš koncentrovaná.
Ako pripraviť fermentovanú ryžovú vodu
Po prepláchnutí ryže nalejte zakalenú vodu do čistej sklenenej nádoby. Nenalievajte ju až po okraj – nechajte v nej trochu voľného priestoru, aby mohli počas fermentácie unikať vznikajúce plyny.
Nádobu prekryte čistou gázou alebo tenkou utierkou a nechajte ju pri izbovej teplote mimo priameho slnečného žiarenia.
V závislosti od teploty môže fermentácia trvať tri až deväť dní. Keď tekutina začne mať mierne kyslastý zápach, je pripravená na použitie.
Pred zalievaním ju zmiešajte s rovnakým množstvom čistej vody. Neriedená fermentovaná ryžová voda môže byť pre väčšinu rastlín príliš koncentrovaná.
Používať ju stačí približne raz za dva až štyri týždne.
S polievaním to netreba preháňať
Hoci ryžová voda môže byť užitočným doplnkom starostlivosti o rastliny, nenahradí kvalitný substrát, dostatok svetla ani pravidelné hnojenie.
Príliš časté používanie môže viesť k hromadeniu škrobu v pôde, nepríjemnému zápachu alebo premnoženiu nežiaducich mikroorganizmov. Najdôležitejšie preto je používať ju s mierou a sledovať, ako na ňu rastlina reaguje.
Namiesto odtoku môže skončiť v kvetináči
Opätovné využitie ryžovej vody môže pomôcť aj pri obmedzení zbytočného plytvania. Namiesto toho, aby skončila v odtoku, môže poslúžiť na zalievanie, najmä ak máte doma viac izbových rastlín alebo vlastnú záhradu.
Ryžová voda nie je zázračný prostriedok, po ktorom by kvety zo dňa na deň začali bujne rásť. Pri správnej príprave a umiernenom používaní však môže byť jednoduchou a takmer bezplatnou prírodnou výživou pre rastliny.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
