Slováci majú čoraz menej detí a verejná diskusia sa už roky točí okolo jednej zásadnej otázky: je dôvodom nedostatok peňazí, alebo práve rastúce bohatstvo spoločnosti? Analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jana Valachyová a Martin Šuster vo svojom komentári upozorňujú, že odpoveď je oveľa zložitejšia, než sa na prvý pohľad zdá.
Na jednej strane totiž platí, že bohatšie krajiny majú spravidla nižšiu pôrodnosť. Slovensko nie je výnimkou. Kým populácia postupne bohatla, fertilita dlhodobo klesala. V roku 2023 dosiahla úroveň 1,49 dieťaťa na ženu a v roku 2025 dokonca klesla pod hranicu 1,4. To je výrazne pod úrovňou potrebnou na prirodzenú obnovu populácie, ktorá sa pohybuje okolo 2,1 dieťaťa na ženu.
Bohatšie krajiny, menej detí
Analytici upozorňujú, že podobný trend vidíme vo väčšine rozvinutých krajín. Ako spoločnosť bohatne, rodí sa menej detí. Neplatí to síce úplne vždy a existujú výnimky, hlavný trend je však podľa nich jasný.
Zaujímavejšia otázka však podľa odborníkov znie inak: platí tento vzťah aj pri jednotlivých rodinách? Inými slovami, majú bohatší ľudia menej detí než chudobnejší?
Práve tu sú výsledky oveľa menej jednoznačné. Analýza slovenských mikroúdajov totiž ukazuje, že samotný príjem domácností nemá výrazný vplyv na počet detí. Pri väčšine rodín s priemerným a nadpriemerným príjmom sa počet detí pohybuje stabilne medzi dvoma až 2,2 dieťaťa.
Chudobnejšie rodiny často deti odkladajú
Určitý vzťah medzi príjmom a pôrodnosťou sa ukazuje najmä pri domácnostiach s veľmi nízkymi príjmami. Rodiny, ktoré mesačne hospodária s menej než približne 900 eurami, majú v priemere menej detí a s rastúcim príjmom ich počet rastie.
Práve v tejto skupine sa podľa analytikov potvrdzuje tvrdenie „Nemôžeme si dovoliť viac detí“. Zároveň však upozorňujú, že ide o pomerne malú skupinu domácností, v ktorej sú často zastúpení nezamestnaní alebo rodiny v hmotnej núdzi.
Pri vyšších príjmových skupinách sa situácia komplikuje. V niektorých prípadoch totiž môže fungovať opačný efekt – nie vyšší príjem vedie k menšiemu počtu detí, ale viac detí spôsobí pokles príjmu domácnosti. Dôvodom býva rodičovská dovolenka, dlhší pobyt matiek mimo trhu práce či nižšie kariérne príležitosti po návrate do zamestnania.
Rozhodujúce môže byť prvé dieťa
Analytici upozorňujú aj na ďalší dôležitý faktor. Ak už pár jedno dieťa má, pravdepodobnosť ďalšieho potomka zostáva pomerne vysoká bez ohľadu na príjem.
V manželstvách sa priemerný počet detí stabilizuje nad hranicou dvoch detí a aj mimo manželstva sa k tejto úrovni približuje. Pri mladších generáciách však vidieť trend odkladania rodičovstva do vyššieho veku, najmä pri finančne silnejších pároch.
Podľa autorov analýzy to naznačuje, že finančné stimuly na druhé či tretie dieťa nemusia automaticky zvyšovať pôrodnosť. „Javí sa teda, že politiky podporujúce druhé, tretie či štvrté dieťa zvýšením príjmu či daňovými úľavami môžu mať skôr záporný efekt na natalitu,“ upozorňujú analytici.
Menej manželstiev, menej detí
Významným faktorom je podľa odborníkov aj pokles počtu manželstiev. Ženy v manželstve majú totiž vo všetkých vekových skupinách viac detí než slobodné ženy alebo ženy bez formálneho partnera.
Analýza preto naznačuje, že časť klesajúcej pôrodnosti súvisí práve s menšou ochotou mladších generácií vstupovať do manželstva a zakladať rodiny v skoršom veku.
Peniaze podľa odborníkov problém nevyriešia
Komentár Rady pre rozpočtovú zodpovednosť zároveň spochybňuje predstavu, že vyššie dávky automaticky zvýšia pôrodnosť. Pokles fertility podľa analytikov pravdepodobne súvisí skôr s hlbšími spoločenskými zmenami – vyšším vzdelaním žien, zmenami životného štýlu, pokrokom medicíny či silnejším sociálnym zabezpečením v starobe.
To však podľa nich neznamená, že štát nemá podporovať rodiny. Sociálna politika má podľa autorov stále dôležitú úlohu pri znižovaní chudoby a pomoci jednorodičovským domácnostiam.
Odborníci zároveň pripomínajú, že rodinné dávky na Slovensku sú dnes nastavené takmer plošne. Lepšie zacielenie pomoci na nízkopríjmové rodiny by podľa nich mohlo priniesť úspory verejným financiám alebo vyššiu podporu tým domácnostiam, ktoré ju potrebujú najviac.
Čo by mohlo fungovať viac než dávky?
Ak chce Slovensko zvýšiť pôrodnosť, cesta podľa analytikov vedie skôr cez vytváranie priaznivejších podmienok pre rodiny než cez jednorazové finančné bonusy.
Štát by sa mal podľa nich sústrediť na dostupné škôlky a jasle, kvalitnú zdravotnú starostlivosť pre matky či flexibilnejší pracovný trh. Dôležitá je aj dlhodobá stabilita opatrení, aby mladé páry mali istotu pri rozhodovaní o rodičovstve.
„Rozhodnutie mať dieťa je už nezvratné,“ upozorňujú analytici s tým, že rodinná politika musí byť predvídateľná a dôveryhodná.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: sita.sk
