Na tieto zistenia upozorňuje University of Bergen, ktorá informovala o výsledkoch rozsiahleho výskumu sledujúceho vplyv čistiacich prostriedkov na dýchací systém počas viac než dvoch desaťročí. Výsledky naznačujú, že každodenné návyky pri upratovaní môžu mať na zdravie pľúc väčší vplyv, než sa doteraz predpokladalo.
Bežné upratovanie nemusí byť pre pľúca také neškodné, ako sa zdá
Výskumný tím z University of Bergen analyzoval údaje z rozsiahlej European Community Respiratory Health Survey, do ktorej bolo zaradených približne 6 000 dospelých ľudí. Účastníkov vedci sledovali viac ako 20 rokov a pravidelne hodnotili kapacitu ich pľúc aj rýchlosť zhoršovania dýchacích funkcií.
Výsledky ukázali súvislosť medzi častým používaním chemických čistiacich prostriedkov a rýchlejším poklesom funkcie pľúc. Ešte výraznejšie riziko sa objavilo u ľudí, ktorí pracovali ako profesionálni upratovači. U nich bola pravdepodobnosť vzniku ochorení pľúc približne o 40 percent vyššia.
Hlavný autor štúdie Øistein Svanes z Fakulty klinických vied University of Bergen uviedol, že ľudia, ktorí dlhodobo upratovali doma alebo profesionálne približne 20 rokov, mali zníženú funkciu pľúc porovnateľnú s človekom, ktorý počas rovnakého obdobia vyfajčil približne 20 cigariet denne.
Problémom je dlhodobé vystavenie chemikáliám
Autori štúdie upozorňujú, že chemické látky obsiahnuté v čistiacich prípravkoch môžu dráždiť sliznice dýchacích ciest. Opakované vystavenie týmto látkam, aj keď ide o relatívne nízke koncentrácie, môže časom viesť k trvalému poškodeniu pľúcneho tkaniva.
Následkom je pomalšia regenerácia dýchacích ciest a postupné znižovanie ich výkonnosti. Vedci preto upozorňujú, že rozhodujúca nemusí byť intenzita jednorazového kontaktu s chemikáliami, ale najmä dlhodobá pravidelná expozícia, ktorá sa počas rokov kumuluje.
Najviac ohrozené môžu byť ženy
Zaujímavé je, že podobný negatívny vplyv výskumníci pozorovali predovšetkým u žien. U mužov sa významný rozdiel medzi profesionálnymi upratovačmi a ostatnými účastníkmi výskumu nepotvrdil.
Vedci upozorňujú, že jedným z vysvetlení môže byť menší počet mužov pracujúcich v upratovacích profesiách, čo obmedzuje možnosti štatistického porovnania. Zároveň však nevylučujú ani biologické rozdiely, ktoré by mohli spôsobovať vyššiu citlivosť ženských pľúc na dráždivé chemické látky.
Výskum ukázal zvýšenú náchylnosť na astmu aj ďalšie ochorenia pľúc nielen u profesionálnych upratovačiek, ale aj u žien, ktoré pravidelne upratovali vo vlastnej domácnosti.
Niektoré čistiace prostriedky môžu predstavovať väčšie riziko
Významná časť bežne predávaných čistiacich prípravkov obsahuje látky ako chlór alebo amoniak, ktoré môžu nepriaznivo pôsobiť na dýchací systém.
Vedúca výskumu profesorka Cecilie Svanes upozorňuje, že drobné častice uvoľňované zo sprejových čistiacich prostriedkov môžu vo vzduchu pretrvávať ešte celé hodiny po upratovaní. Následne prenikajú hlboko do pľúc, kde môžu podporovať vznik infekcií a urýchľovať proces ich starnutia.
Podľa odborníčky pritom vo väčšine bežných situácií nie je potrebné používať agresívnu chémiu. Na každodenné upratovanie často postačí voda s mydlom a kvalitná handrička z mikrovlákna, ktorá dokáže odstrániť väčšinu nečistôt bez uvoľňovania dráždivých výparov.
Hoci výsledky výskumu upozorňujú na možné riziká, odborníci nevyzývajú na úplné vyradenie čistiacich prostriedkov z domácnosti. Skôr odporúčajú používať ich s rozumom, obmedziť sprejové produkty na nevyhnutné prípady a pri upratovaní dôkladne vetrať.
Výsledky štúdie poukazujú na to, že aj zdanlivo bežné každodenné činnosti môžu mať pri dlhodobom opakovaní významný vplyv na naše zdravie.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: svetzvedavo.sk
