Slováci dostávajú v týchto týždňoch dôležitú správu o svojej budúcnosti. Sociálna poisťovňa začala rozposielať dôchodkové prognózy, ktoré ukazujú, aký príjem môžu ľudia očakávať na penzii. Ide o historicky najväčší projekt svojho druhu. Zasiahne viac ako 3,5 milióna poistencov.
Na prvý pohľad ide o informatívny dokument. V skutočnosti však môže byť pre mnohých nepríjemným prebudením.
Tri scenáre a tvrdá realita
Každý poistenec dostane odhad dôchodku v troch variantoch. Základnom, optimistickom a pesimistickom. Prognóza zahŕňa príjmy z prvého aj druhého piliera a pracuje s dnešnou hodnotou peňazí, teda s reálnou kúpnou silou. Zároveň ukazuje aj predpokladaný dôchodkový vek či počet odpracovaných rokov.
Na papieri to môže vyzerať prehľadne. Problém je však inde: samotná výška dôchodku. Priemerný starobný dôchodok na Slovensku sa ku koncu roka 2025 pohyboval okolo 703 eur. Podľa odborníkov by však človek na zachovanie životnej úrovne potreboval približne 65 % svojho predchádzajúceho príjmu. A práve tu vzniká zásadný rozdiel.
Menej pracujúcich, viac dôchodcov
Dôchodkový systém čelí tlaku, ktorý sa bude len zvyšovať. Slovensko patrí medzi najrýchlejšie starnúce krajiny OECD. Dnes na jedného dôchodcu pracujú približne traja ľudia. O tridsať rokov to bude len polovica, teda asi 1,5 pracujúceho. Zároveň sa predlžuje dĺžka života, čo znamená, že dôchodok budeme poberať dlhšie.
„Ak bude pokračovať odchod mladých do zahraničia, nebudú vznikať pracovné miesta a bude sa zvyšovať podiel sivej ekonomiky, tak naplniť prognózované čísla nebude reálne,“ upozorňuje na riziká ekonóm Pavel Škriniar.
Pozor na „nulovú prognózu“. Nie je to chyba
Niektorí ľudia môžu dostať tzv. nulovú prognózu. Nejde o systémovú chybu, ale o varovný signál. Dôvodom môže byť napríklad nedostatok odpracovaných rokov (menej ako 15), nulový príjem v posledných rokoch, alebo nízky príjem u mladých poistencov.
Podľa odborníkov by mal takýto výsledok človeka prinútiť konať. Je to moment, keď si treba skontrolovať evidenciu a začať riešiť vlastnú finančnú budúcnosť.
Škriniar opisuje situáciu veľmi priamo. „Predstavte si, že máte žiť z polovice svojho dnešného príjmu. Stačí vám už iba tá predstava? Takto však bude vyzerať príjem pre množstvo Slovákov,“ upozorňuje.
Niektoré výdavky síce na dôchodku klesnú, no prechod môže byť náročný. Najmä ak nemáte vytvorenú rezervu. Navyše, vybavenie dôchodku môže trvať aj niekoľko mesiacov.
Riešenie? Začať skôr a investovať pravidelne
Dobrá správa je, že na dôchodok sa dá pripraviť. A čím skôr začnete, tým menej vás to bude stáť. Podľa odborníka je kľúčové dlhodobé investovanie. „Miera náhrady príjmu zo štátneho dôchodku sa bude v budúcnosti znižovať. Preto je už dnes nevyhnutné, aby sa ľudia pripravovali sami,“ upozorňuje Ján Tonka z Finaxu.
Hlavným nástrojom je tzv. zložené úročenie. Teda efekt, pri ktorom sa výnosy postupne nabaľujú na seba. Rozdiel medzi skorým a neskorým začiatkom je dramatický. Dvadsiatnik môže svoje úspory znásobiť aj šesťnásobne. Päťdesiatnik by musel investovať až 9-násobne viac, aby ho dobehol.
Ak si budete odkladať 200 eur mesačne s priemerným výnosom 8 %, za 30 rokov môžete mať podľa Tonku viac ako 280-tisíc eur. To môže znamenať prilepšenie k dôchodku približne o 1 400 eur mesačne (nominálne) a približne 780 eur v dnešných cenách.
Ako si vybudovať vlastný dôchodok
Možností je viacero a ideálne je kombinovať ich:
- druhý pilier (vrátane dobrovoľných príspevkov)
- tretí pilier (najmä s príspevkom zamestnávateľa)
- dlhodobé investovanie (napr. ETF fondy)
- celoeurópsky dôchodkový produkt
- individuálne investovanie s daňovými výhodami
Škriniar to prirovnáva k haseniu požiaru: „S málom vody ho určite neuhasíte. Výhodou dôchodku však je, že neprichádza nečakane, dá sa naň pripraviť.“
Prognóza ako šanca, nie hrozba
Dôchodková prognóza nie je konečný verdikt. Je to nástroj. Pomáha odhaliť chyby v evidencii, pochopiť budúci príjem, či upraviť finančné rozhodnutia včas. Od roku 2028 sa navyše rozšíri aj o tretí pilier a celoeurópsky dôchodok, čím poskytne ešte komplexnejší obraz.
Jedna vec je čoraz jasnejšia: štát bude v budúcnosti poskytovať menšiu časť príjmu, než na akú sme zvyknutí. To neznamená katastrofu, ale znamená to zodpovednosť. Začať sa dá aj s malou sumou. Najhoršie rozhodnutie je však nezačať vôbec.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: sita.sk
