Podľa najnovšej správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) je pravdepodobnosť, že El Niño pretrvá až do februára 2027, takmer 100-percentná. WMO očakáva jeho ďalšie zosilňovanie a veľmi silnú intenzitu pred vrcholom ku koncu tohto roka.
El Niño ešte nedosiahlo svoj vrchol
El Niño je prirodzený klimatický jav spojený s otepľovaním povrchových vôd v centrálnej a východnej časti rovníkového Tichého oceánu. Zvyčajne sa objavuje raz za dva až sedem rokov a trvá približne deväť až 12 mesiacov.
Hoci vzniká tisíce kilometrov od Európy, dokáže ovplyvniť atmosférickú cirkuláciu a zmeniť rozloženie teplôt a zrážok v mnohých častiach sveta.
Aktuálne merania pritom ukazujú mimoriadne teplý tropický Pacifik. Index Niño 3.4, ktorý sleduje teplotnú odchýlku v jednej z kľúčových oblastí oceánu, dosahoval od konca júla do polovice augusta približne 2,2 až 2,6 °C nad priemerom.
Ešte výraznejšie anomálie vedci zaznamenali pod hladinou. V niektorých oblastiach boli podpovrchové vody v júli a začiatkom augusta o viac ako 8 °C teplejšie než priemer.
Práve obrovská zásoba mimoriadne teplej vody pod povrchom je jedným zo signálov, prečo meteorológovia očakávajú ďalšie zosilňovanie javu.
Najsilnejšia fáza má prísť koncom roka
El Niño sa obyčajne začína rozvíjať medzi marcom a júnom a svoju najvyššiu intenzitu dosahuje medzi novembrom a februárom.
Súčasný jav má nasledovať podobný vývoj. WMO očakáva, že v nasledujúcich mesiacoch bude ďalej naberať na sile a pred svojím vrcholom dosiahne veľmi silnú intenzitu.
Vrchol sa očakáva ku koncu roka 2026. To však neznamená, že spolu so Silvestrom zmiznú aj jeho následky. Vplyv El Niño na globálne teploty totiž môže pokračovať aj po období maximálneho otepľovania Tichého oceánu a byť výrazný ešte počas nasledujúceho roka.
Generálny tajomník OSN António Guterres upozornil, že El Niño sa pred našimi očami výrazne zväčšuje a planéta sa dostáva do situácie, s ktorou nemáme veľa skúseností.
Môže byť jedno z najsilnejších za celé desaťročia
Mimoriadnu pozornosť vyvoláva aj samotná intenzita súčasného javu.
Ako informovala Al Jazeera, generálna tajomníčka WMO Celeste Saulo na tlačovej konferencii v Ženeve upozornila na výnimočný charakter súčasného El Niño. V súvislosti s jeho možným vývojom zaznelo dokonca označenie „off the charts“, teda jav, ktorého intenzita by mohla byť mimoriadna aj v porovnaní s poslednými desaťročiami.
WMO upozorňuje, že výnimočné El Niño si vyžaduje aj výnimočnú prípravu. Organizácia preto spolupracuje s národnými meteorologickými službami a ďalšími partnermi na posilnení systémov včasného varovania.
Jedni môžu bojovať s vodou, iní s jej nedostatkom
Veľmi silné El Niño neznamená, že celý svet čaká rovnaké počasie. Práve naopak.
V niektorých oblastiach môže zvýšiť pravdepodobnosť výdatných zrážok a povodní, zatiaľ čo inde môže podporiť mimoriadne suché a horúce podmienky.
Väčšie množstvo zrážok sa pri El Niño môže objaviť napríklad v častiach Južnej Ameriky, na juhu Spojených štátov či v niektorých oblastiach Afriky. Naopak, zvýšenému riziku sucha môžu čeliť časti Austrálie, Indonézie, južnej Ázie či ďalších tropických regiónov.
Pre obdobie od septembra do novembra 2026 zároveň modely ukazujú zvýšenú pravdepodobnosť nadpriemerných teplôt takmer vo všetkých pevninských oblastiach sveta.
Situácia však nebude všade rovnaká. Dokonca aj v rámci jedného regiónu sa môžu následky výrazne líšiť. Rozhoduje poloha, ročné obdobie, intenzita a trvanie El Niño aj jeho interakcia s ďalšími klimatickými javmi.
Silnejšie El Niño automaticky neznamená väčšiu katastrofu
Pri správach o mimoriadne silnom El Niño je dôležité jedno upozornenie.
Sila samotného El Niño neurčuje, aké vážne budú jeho následky v konkrétnej krajine alebo regióne.
Veľmi silný jav teda automaticky neznamená rekordnú povodeň, sucho či vlnu horúčav na každom mieste. Niektoré oblasti môžu jeho dôsledky pocítiť veľmi výrazne, zatiaľ čo inde môžu byť podstatne slabšie.
Vývoj navyše ovplyvňujú aj ďalšie veľké klimatické mechanizmy. Meteorológovia napríklad očakávajú pozitívnu fázu dipólu Indického oceánu, zatiaľ čo vody tropického Atlantiku zostávajú nadpriemerne teplé. Tieto podmienky môžu typické účinky El Niño v jednotlivých regiónoch zosilniť, oslabiť alebo zmeniť.
V ohrození môže byť aj produkcia potravín
Dôsledky extrémneho počasia sa nekončia pri zaplavených uliciach alebo vyschnutej pôde.
Dlhodobé sucho môže zasiahnuť poľnohospodárstvo, zásobovanie vodou či výrobu elektriny. Intenzívne zrážky zase zvyšujú riziko povodní, poškodenia infraštruktúry a strát na úrode.
Zmeny teploty oceánov môžu ovplyvniť aj morské ekosystémy a rybolov. V oblastiach, ktoré sú už teraz zraniteľné nedostatkom potravín alebo vody, preto môže extrémne počasie priniesť ďalšie problémy.
Práve preto sú dlhodobejšie prognózy také dôležité. Ak meteorológovia dokážu niekoľko mesiacov vopred upozorniť na zvýšené riziko sucha alebo nadmerných zrážok, vlády, poľnohospodári a humanitárne organizácie získavajú čas na prípravu.
„Výnimočné El Niño si vyžaduje výnimočnú prípravu“
Celeste Saulo upozornila, že dôsledky sucha a povodní už možno pozorovať a s ďalším zosilňovaním El Niño sa môžu zväčšovať.
WMO preto hovorí o mimoriadnej mobilizácii národných meteorologických a hydrologických služieb. Cieľom je dostať presné predpovede a varovania k obyvateľom aj sektorom, ktoré môže extrémne počasie najviac zasiahnuť.
Pozornosť sa sústreďuje predovšetkým na poľnohospodárstvo, zdravotníctvo, energetiku, vodné hospodárstvo a zvládanie prírodných katastrof.
Čím skôr budú jednotlivé regióny vedieť, aký typ počasia im pravdepodobne hrozí, tým viac času získajú na prípravu.
El Niño nie je dôsledkom klimatickej zmeny
El Niño sa často spomína v jednej vete s globálnym otepľovaním, no ide o rozdielne javy.
El Niño je prirodzenou súčasťou klimatického systému a klimatická zmena ho nespôsobuje.
Odohráva sa však na planéte, ktorá je dnes teplejšia v dôsledku dlhodobého otepľovania. To znamená, že prirodzené oteplenie spojené s El Niño sa pridáva k už zvýšenej globálnej teplote.
Silné El Niño z rokov 2023 až 2024 napríklad prispelo k mimoriadne vysokým globálnym teplotám v roku 2024. Meteorológovia preto budú pozorne sledovať, ako sa súčasný jav prejaví na globálnej teplote v roku 2027.
Najbližšie mesiace budú rozhodujúce
Jedna vec je už podľa meteorológov veľmi pravdepodobná – El Niño tak skoro nezmizne.
Pravdepodobnosť, že pretrvá až do februára 2027, sa pohybuje takmer na úrovni 100 percent. Predpovede zároveň očakávajú ďalšie zosilňovanie pred jeho vrcholom ku koncu roka.
Otázkou zostáva, akú maximálnu intenzitu nakoniec dosiahne a predovšetkým to, ako sa jeho dôsledky prejavia v jednotlivých častiach sveta.
Koniec roka 2026 tak môže priniesť jedno z najsilnejších El Niño za celé desaťročia. Jeho následky pritom môžu byť citeľné ešte dlho po tom, čo sa začne nový rok.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: svetzvedavo.sk
