Počas večere s rodinou zazvoní služobný telefón – zdanlivo dôležitý hovor, dlho po skončení práce. Niekto ho zdvihne a sadne si k notebooku. Vec treba vybaviť okamžite. Keď práca začne dominovať v každodennom živote aj po pracovnej dobe, počas dovolenky alebo napriek chorobe, natíska sa otázka: kedy sa pracovné nasadenie mení na workoholizmus?
Klinická diagnóza workoholizmu zatiaľ neexistuje
„Práca s charakterom závislosti znamená súčasný výskyt nadmernej a kompulzívnej práce. Ľudia postihnutí týmto problémom nielenže pracujú veľmi dlho a intenzívne, ale pociťujú aj neustálu potrebu pracovať, nevedia oddychovať vo voľnom čase a majú výčitky svedomia, keď si dajú prestávku,“ vysvetľuje Spolkový inštitút pre odborné vzdelávanie (BIBB).
Inštitút v roku 2023 spoločne s Technickou univerzitou v Braunschweigu zverejnil štúdiu o „práci s charakterom závislosti“, ktorú financovala Nadácia Hansa Böcklera. Vyplýva z nej, že približne 10 % pracujúcich v Nemecku vykazuje správanie pripomínajúce workoholizmus. Štúdia vychádzala z údajov 8 000 zamestnancov. Klinická diagnóza workoholizmu zatiaľ neexistuje, pri jeho rozpoznávaní a liečbe sa však odborníci môžu opierať o poznatky týkajúce sa iných závislostí.
Kedy sa vzťah k práci začína vymykať spod kontroly
Nie každé obdobie, v ktorom pracujeme dlho, musí byť hneď problémom. Ľudia, ktorí určitý čas pracujú veľmi intenzívne – napríklad počas realizácie dôležitého projektu alebo vo výnimočnej pracovnej situácii – nie sú automaticky workoholikmi. „Rozhodujúce je skôr to, ako, prečo a s akými dôsledkami niekto pracuje,“ hovorí Stefan Poppelreuter, vedúci oddelenia analýz a výskumu HR Consulting v spoločnosti TÜV Rheinland v Bonne.
Koľko práce je už priveľa?
„Práca je „príliš veľkou záťažou" najneskôr vtedy, keď sa už nevykonáva dobrovoľne, ale začína dominovať nad životom a musí pokračovať napriek viditeľným škodám,“ vysvetľuje Poppelreuter. Hranica sa podľa neho prekračuje aj vtedy, keď človek prestane samostatne kontrolovať rozsah a čas práce a subjektívne cíti, že ju nedokáže prerušiť. Znepokojujúcim signálom je aj situácia, keď musíte pracovať čoraz viac, aby ste získali uznanie, uspokojenie, pocit bezpečia alebo sebaúcty. V prípade workoholizmu zohráva dôležitú úlohu aj takzvaný nárast tolerancie. „Aby ste dosiahli vytúžené uznanie alebo uspokojenie, musíte pracovať čoraz viac, dlhšie alebo intenzívnejšie,“ dodáva psychológ.
Ak postihnuté osoby nemôžu pracovať, podľa Poppelreutera sa u nich môže objaviť nepokoj, pocity viny, podráždenosť, úzkosť a dokonca aj fyzické príznaky pripomínajúce abstinenčný syndróm. Pri vzniku workoholizmu je potrebné brať do úvahy niekoľko úrovní. Na individuálnej úrovni často zohrávajú rolu sebaúcta silne závislá od úspechov, perfekcionizmus, silná potreba kontroly a ťažkosti pri vyrovnávaní sa s chybami.
Správanie vedúce k workoholizmu však môžu posilňovať aj podmienky na pracovisku. Stáva sa to napríklad vtedy, keď je neustála dostupnosť, veľmi dlhý pracovný čas a obetovanie sa pre firmu odmeňované uznaním, šancami na povýšenie alebo finančnými výhodami. Prispieva k tomu aj celospoločenský prístup k práci, ktorý často prezentuje nadmerné nasadenie ako dôkaz výnimočnej pracovitosti a dôvod na hrdosť.
Ako rozpoznať varovné signály
Podľa odborníka existujú jasné signály poukazujúce na workoholizmus. Dôvodom na obavy je situácia, keď sú odpočinok, spánok, fyzické potreby, sociálne vzťahy a vlastné zdravie dlhodobo podriaďované práci. Z výskumov vyplýva, že pravidelná každodenná práca o 3 až 4 hodiny dlhšie môže byť spojená s výrazne vyšším rizikom depresie.
Ďalším varovným signálom je, keď sa myšlienky a rozhovory začnú sústreďovať takmer výlučne na prácu a iné oblasti života strácajú na význame. Typické je aj pravidelné vynechávanie prestávok a odpočinku, práca napriek chorobe alebo neustála pracovná pohotovosť aj počas dovolenky. Ľuďom s týmto problémom navyše robí ťažkosti delegovať úlohy, pretože si myslia, že ich ostatní neurobia dostatočne dobre.
Ako predchádzať workoholizmu
Pomôcť môže úprimné prehodnotenie toho, koľko času v skutočnosti venujeme práci. K prevencii prispieva stanovenie konkrétneho času na odpočinok, pestovanie koníčkov a ochota odovzdávať úlohy a zodpovednosť iným.
Ak sa však objavia jasné varovné signály, neoplatí sa čakať, kým sa vyčerpanie prehĺbi. Poppelreuter radí včas vyhľadať odborné poradenstvo alebo psychoterapeutickú pomoc, ak sa objaví strata kontroly, zdravotné problémy alebo zjavné konflikty vo vzťahoch s okolím. Existujú rôzne formy pomoci – od špecializovaných poradní a psychoterapeutických ambulancií až po svojpomocné skupiny.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.