Ľudia, ktorým od prírody tancujú pehy na nose, sa pravdepodobne často stretávajú s podobnými pocitmi. V detstve mnohí svoje svetlohnedé bodky vyslovene nemajú radi, najmä ak v ich okolí rovesníci podobné črty nemajú. Dnes sa však diverzita, našťastie, skloňuje vo všetkých pádoch. Domnelé nedokonalosti už nie sú dôvodom na vyčleňovanie; naopak, vnímajú sa ako prejav jedinečnosti a krásy. Mnohí nositelia pieh sa tak v dospelosti cítia pri pohľade do zrkadla sebavedomo a pri prvých slnečných lúčoch sa nevedia dočkať, kedy sa ich vyblednuté bodky opäť „nabijú“ a v plnej kráse sa rozptýlia po tvári.
Pehy sa postupne stali takým hitom, že si ľudia s najväčšou precíznosťou kreslia takzvané „fake freckles“ (falošné pehy). Tento beauty trend si však vyžaduje značnú dávku trpezlivosti. Tí, ktorým do vienka neboli nadelené prirodzené pehy a ani vizážistická zručnosť, môžu teraz aspoň vo svete sociálnych sietí zažiariť vďaka filtrom s dokonale naaranžovanými bodkami.
Odkiaľ pochádzajú skutočné pehy?
Filtre bokom, prečo je to vlastne tak, že niektorí z nás sú v reálnom živote týmito škvrnkami „požehnaní“ a iní si musia pomáhať digitálne alebo kozmeticky? Zodpovedná je genetická predispozícia. Farbu našej pokožky a vlasov určujú dva rôzne typy melanínu: eumelanín (hnedočierny) a feomelanín (červenkastožltý).
Ak dôjde k mutácii génu MC1R (čo je mimochodom úplne neškodné), v niektorých pigmentových bunkách sa produkuje podstatne viac feomelanínu – prvá vrstva kože sa tu opáli viac, rýchlejšie a nepravidelne. Voilá, a sú tu efelidy, teda pehy. Rovnaký zmutovaný gén je mimochodom zodpovedný aj za červenkasté sfarbenie vlasov. Je teda celkom logické, že z pieh sa obzvlášť často tešia práve ryšaví ľudia, však?
Čo o nás pehy vypovedajú?
Nositelia pieh sú celkom citliví. Samotné škvrnky sú síce úplne neškodné, no svetlý keltský typ pleti, na ktorom sa takmer vždy rozsypú, si vyžaduje mimoriadne vysokú ochranu. Všeobecne platí: Čím je pokožka svetlejšia, tým menej UV žiarenia znesie a o to väčšie je riziko vzniku rakoviny kože. Pravidelná návšteva kožného lekára je preto povinnosťou. To, že sú efelidy – podobne ako starecké škvrny – poškodením z UV žiarenia, je však absolútny mýtus.
Na rozdiel od dlhodobých poškodení kože pehy vyblednú približne po štyroch týždňoch bez slnka. Až pri opätovnom vystavení slnečnému žiareniu sa znova „nabijú“ a stmavnú. Závislosť od slnka je mimochodom aj dôvodom, prečo sa tieto bodky rozširujú predovšetkým na tvári, dekolte a ramenách.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
