Psychologička Amy Todeyová z Atlanty zdôrazňuje, že neexistujú presvedčivé dôkazy o tom, aby samotné poradie narodenia ovplyvňovalo charakter jednotlivca. Susan Newmanová, autorka knihy Just One: The New Science, Secrets & Joy of Parenting an Only Child, dodáva, že pripisované vlastnosti sa pri individuálnom skúmaní potvrdia u detí len zriedka.
Napriek tomu sú presvedčenia o vplyve poradia súrodencov hlboko zakorenené v kultúre aj psychológii. Odkiaľ sa však vzali a čo v skutočnosti formuje našu osobnosť?
Zrodenie mýtu
Korene týchto tvrdení siahajú do začiatku 20. storočia, keď Alfred Adler, spolupracovník Sigmunda Freuda, predstavil prvé teórie o tom, ako môže poradie v rodine ovplyvniť úlohy jej členov. Neskôr, v polovici 20. storočia, Murray Bowen rozvinul terapiu rodinných systémov, zdôrazňujúc opakovanie rodinných vzorcov v ďalších generáciách.
Podľa odborníčky je pozícia medzi súrodencami jedným z faktorov, ktoré psychológovia zohľadňujú pri analýze rodinných rolí a ich vplyvu na neskoršie vzťahy. Súčasné štúdie však tieto predpoklady nepotvrdzujú a odborníci sa zhodujú, že na osobnosť vplýva oveľa viac faktorov než len poradie v rodine.
Päť oblastí, ktoré formujú osobnosť
Vývoj osobnosti závisí napríklad od vzdelania rodičov, finančnej situácie, samotnej výchovy či vzťahov medzi súrodencami. Práve tieto faktory majú podľa Newmanovej najväčší vplyv na formovanie charakteru dieťaťa.
Klinický psychológ a pedagóg Andrew Kami z Pacific Oaks College zas vyzdvihuje päť kľúčových oblastí, ktoré podľa neho rozhodujú o vývoji osobnosti:
- Rodina – v nej sa dieťa učí základné vzorce správania pozorovaním rodičov a súrodencov.
- Spoločnosť – ovplyvňuje, aké správanie je akceptované a ako dieťa vníma okolie.
- Kultúra – odovzdáva tradície a hodnoty, ktoré formujú spôsob dospievania.
- Biológia – gény determinujú predispozície a smery vývoja.
- Náboženstvo – môže pomáhať pri rozlišovaní dobra a zla a poukazovať na dôsledky konania.
Kami poznamenáva, že ak prostredie reaguje pozitívne na určité prejavy dieťaťa, daná črta sa upevní. Ako príklad uvádza prvorodené dieťa s vodcovskými sklonmi, ktoré ich môže vďaka spätnej väzbe z okolia naďalej rozvíjať.
Keď prostredie vyhrá nad poradím
Osobnosť dieťaťa ovplyvňuje rad okolností, ako je materiálna situácia rodiny, prítomnosť súrodenca so zdravotným postihnutím, rozvod rodičov alebo smrť blízkej osoby. Todeyová upozorňuje, že dôležitejšie než dátum narodenia je to, kto v rodine priťahuje najviac pozornosti, kto prijíma rolu „bezproblémového dieťaťa“ a kto sa pod tlakom okolností sťahuje do úzadia.
Newmanová navyše pripomína, že množstvo času a pozornosti, ktoré rodičia venujú deťom, majú oveľa väčší vplyv na vývoj dieťaťa než miesto v rodinnej hierarchii. Napríklad stereotypy o najstarších deťoch podľa nej pramenia z toho, že pri prvom dieťati sú rodičia v roli nováčikov a majú viac zdrojov aj času sústrediť sa na jeho výchovu.
Hoci sociálne siete a meme vtipy stereotypy upevňujú, podľa Newmanovej ide iba o rýchly spôsob šírenia často nepravdivých alebo negatívnych informácií. Keďže ľudia časom dospievajú a menia sa, pôvodné vlastnosti pripisované na základe poradia medzi súrodencami nemusia platiť. Spoliehať sa výlučne na tieto predpoklady nie je efektívny spôsob, ako porozumieť druhému človeku.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
