ringier

Ringier Media

Najnovšie štúdie tímov z univerzít v Michigane, Harvarde a Duke University vrhajú na tento problém nové svetlo. Ukazuje sa, že mechanizmy stojace za popularitou ultra-spracovaných potravín sú takmer identické s tými, ktoré v minulosti využíval tabakový priemysel.

Azet magazin

Moderná veda potvrdzuje, že vzťah medzi naším mozgom a ultra-spracovanými potravinami pripomína skôr drogovú závislosť než bežné stravovanie. Najnovší výskum odkrýva znepokojivú pravdu o tom, ako sú naše obľúbené pochúťky navrhnuté tak, aby nad nami prevzali kontrolu. Tu sú kľúčové zistenia:

Bod blaženosti.

Potravinársky priemysel tvorí závislosť

Výsledky štúdie publikované v časopise The Milbank Quarterly nenechávajú nikoho na pochybách – mnohé ultra-spracované potraviny sú navrhnuté tak, aby aktivovali tie isté mozgové centrá ako návykové látky.

Podobnosť s tabakovým priemyslom však nekončí pri neurobiológii – týka sa aj marketingových stratégií. Čipsy a fast-food vznikajú v laboratóriách, kde sa dbá nielen na chuť, ale aj na to, aby spotrebiteľ nedokázal prestať po prvom súste.

Za úspechom týchto pochúťok stojí tzv. „bliss point“ (bod blaženosti). Ide o precízne vypočítaný pomer soli, tuku a cukru, pri ktorom mozog zaplaví vlna dopamínu, čo vyvoláva pocit okamžitého uspokojenia. K tomu sa pridáva chrumkavosť a vzhľad – všetko je navrhnuté tak, aby sa zapojilo čo najviac zmyslov.

 Nie je náhoda, že sa čipsy v ústach priam rozplývajú a ich chuť presne zodpovedá našim evolučným očakávaniam.

Vedci upozorňujú na ďalší dôležitý aspekt: konzumácia mastných a slaných pochutín stimuluje vylučovanie endokanabinoidov – chemických zlúčenín, ktoré pôsobia podobne ako látky obsiahnuté v marihuane.

Práve tie sú zodpovedné za pocit blaženosti a môžu viesť k vzniku závislosti. Svoju rolu hrá aj glutaman sodný (E621). Hoci sám o sebe nie je priamo návykový, extrémne stimuluje receptory chuti „umami“, čím provokuje mozog k ďalšiemu jedeniu.

Prečo nevieme prestať jesť?

Celé roky sa spotrebiteľom tvrdilo, že kľúčom k zdraviu je pevná vôľa a správny výber potravín. Najnovšie výskumy však ukazujú, že individuálna samokontrola často nestačí v súboji s prepracovanými korporátnymi stratégiami.

Vedci preto žiadajú zmenu prístupu v zdravotnej politike. Podobne ako pri tabakovom priemysle je nevyhnutné zamerať sa na praktiky firiem, ktoré profitujú na zdravotných problémoch populácie.

Ashley Gearhardt, spoluautorka štúdie, zdôrazňuje: „Nejde o to, aby sme jedlo úplne prirovnávali k fajčeniu.“ Avšak ultra-spracované produkty sú vytvorené tak, aby bolo takmer nemožné konzumovať ich s mierou. Pre generáciu vyrastajúcu vo svete fast-foodov a lákavých obalov to už nie je len otázka disciplíny, ale vážny systémový problém.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.

AI supported

Evergreen (OneSignal)

Proteus

Story AI assistant

Story AI assistant - Lead Facebook text

Story AI assistant - SEO title

Unsplash

iStock

Prestaňte sa viniť za slabú vôľu.

čipsy

spracovane potraviny

cigarety

závislosť

jedlo

Najnovšie štúdie tímov z univerzít v Michigane, Harvarde a Duke University vrhajú na tento problém nové svetlo. Ukazuje sa, že mechanizmy stojace za popularitou ultra-spracovaných potravín sú takmer identické s tými, ktoré v minulosti využíval tabakový priemysel.

Prečo sú ultra-spracované potraviny návykové?

Používajú rovnaké triky ako tabakový priemysel: Vedci z Harvardu odhalili, prečo nedokážete prestať jesť čipsy či fast-food

Ultra-spracované potraviny a tabak majú viac spoločného, než si myslíte.