Anglický výraz „brainrot“ v preklade približne znamená „hniloba mozgu“ a výstižne opisuje pocit duševného otupenia po nadmernom sledovaní nezmyselného online obsahu. V reči rodičov ide o stav, keď má dieťa hlavu úplne zahltenú Instagramom, YouTube či TikTokom.
Z tohto pojmu sa už dávno stal internetový trend a dnes označuje aj samostatný žáner – brainrot videá. Ide o extrémne rýchle, absurdné a často šokujúce krátke videá vytvorené pomocou umelej inteligencie. Dokonale využívajú princíp, na ktorom technologické firmy stavajú svoje podnikanie: udržať diváka čo najdlhšie prilepeného k obrazovke.
Ako sociálne siete ovplyvňujú mozog?
Nadmerné používanie sociálnych sietí môže mať reálny vplyv na fungovanie aj štruktúru mozgu. Ten síce doslova „nehnije“, no štúdie poukazujú na zmeny najmä v oblastiach súvisiacich so systémom odmeňovania a limbickým systémom, ktorý sa podieľa na spracovaní emócií a učení.
Mozog si tak môže postupne zvyknúť na krátke, intenzívne podnety a neustále vyhľadávať ďalšie. Udržať pozornosť pri jednej činnosti potom môže byť náročnejšie.
Tento problém sa netýka len detí a dospievajúcich, ale aj dospelých. Mladí ľudia sú však zraniteľnejší. Ich prefrontálna kôra, ktorá zohráva dôležitú úlohu pri kontrole impulzov a rozhodovaní, ešte nie je úplne vyvinutá. Odmeňovací systém zároveň reaguje veľmi citlivo, čo môže zvyšovať náchylnosť na problematické používanie sociálnych sietí.
Problémy so spánkom, úzkosť aj depresia
Výskum sa čoraz viac zameriava na to, ako intenzívne používanie sociálnych sietí ovplyvňuje psychické zdravie detí a mladých ľudí. Nemecká akadémia Leopoldina vo svojom diskusnom dokumente upozorňuje na výskyt vývojových problémov a porúch pozornosti, ťažkostí so spánkom, depresívnych a úzkostných príznakov, stresu, nervozity či porúch príjmu potravy.
Vedci upozorňujú aj na možnú súvislosť medzi intenzívnym používaním sociálnych médií a samovražednými myšlienkami či sebapoškodzovaním.
Z tohto pohľadu sa zavedenie vekových obmedzení na TikToku, Instagrame, YouTube a ďalších platformách môže javiť ako logické riešenie. Približne 40 krajín diskutuje o zákaze sociálnych médií pre deti a mladistvých, pričom Austrália, Indonézia či Brazília už zaviedli prísne pravidlá.
Problémom však zostáva ich praktické uplatňovanie. Vekové obmedzenia sa technicky ťažko kontrolujú a používatelia ich môžu pomerne ľahko obchádzať. Podobne ako obmedzenia pri predaji tabaku by síce mohli pôsobiť preventívne, no samotný problém – algoritmy navrhnuté tak, aby podporovali návykové správanie – neriešia.
Sociálne siete nie sú iba škodlivé
Otázkou zostáva aj to, či je správne úplne vylúčiť mladých ľudí z niečoho, čo sa stalo bežnou súčasťou života a prináša im aj určité výhody.
Sociálne siete spájajú ľudí bez ohľadu na vzdialenosť, uľahčujú kontakt s rovesníkmi, poskytujú prístup k informáciám a vedomostiam a podporujú kreativitu aj podnikavosť.
Prirovnávanie sociálnych sietí k tabakovému priemyslu preto nie je úplne presné. Fajčenie je jednoznačne škodlivé, zatiaľ čo sociálne platformy by sa dali navrhnúť tak, aby ich negatívne účinky na používateľov boli čo najmenšie.
Meta pozná riešenia, no nechce ich zaviesť
Interné dokumenty spoločnosti Meta, ktorá vlastní Instagram, Facebook a WhatsApp, naznačujú, že zlepšenie používateľskej pohody nemusí byť také zložité, ako by sa mohlo zdať.
Firma napríklad zistila, že skrytie počtu označení „Páči sa mi to“ na Instagrame zlepšuje pocity používateľov. Napriek tomu túto funkciu ponechala, pretože jej odstránenie by mohlo znížiť čas strávený na platforme, a tým aj príjmy z reklamy.
Práve tu sa nachádza jadro problému. Spoločnosti, ktoré majú možnosť zmierniť vplyv svojich algoritmov, nemajú dostatočnú motiváciu urobiť to. Ich obchodný model totiž stojí na maximalizácii času, ktorý používatelia trávia v aplikáciách.
Z ich pozornosti profitujú nielen technologickí giganti, ale aj inzerenti, ktorí vďaka tomu môžu cielene oslovovať široké publikum. Menej agresívne algoritmy by mohli znamenať nižšiu efektivitu reklamných kampaní a menšie príjmy pre tieto firmy.
Zodpovednosť nesú rodičia, no kto kontroluje platformy?
Spoločenská a politická diskusia sa tejto ekonomickej realite často vyhýba. Požiadavky na vekové obmedzenia predstavujú jednoduchšiu cestu, pretože zodpovednosť za ochranu detí presúvajú predovšetkým na ne samotné a ich rodičov.
Štúdia odborníka na vzdelávanie Stefana Woltera ukazuje, že rodičia čoraz viac kontrolujú používanie sociálnych sietí svojimi deťmi, čo prináša výsledky.
Kým v rokoch 2020 a 2022 pravidelne používalo TikTok alebo Instagram 40 % detí vo veku od 8 do 12 rokov, v roku 2024 ich bolo už len 30 %. Na jar tento podiel dokonca klesol na 20 %.
Výsledky naznačujú, že rodinné opatrenia môžu fungovať, ak rodičia deťom obmedzia prístup k telefónom. Zároveň však poukazujú na nerovnováhu v celej diskusii. Ochrana pred škodlivým používaním sociálnych médií sa stáva súkromnou záležitosťou rodín, zatiaľ čo ziskové mechanizmy, ktoré môžu k problému prispievať, zostávajú prakticky nedotknuté.
„Brainrot“ tak nie je iba otázkou výchovy. Súvisí aj s miliardovým podnikaním, ktorého základom je získavanie a udržiavanie pozornosti používateľov, pričom niektoré mechanizmy môžu podporovať návykové správanie.
Potrebné sú prísnejšie pravidlá pre sociálne siete
Teraz je na rade politika. Diskusie o zákazoch, požiadavky na mediálnu gramotnosť v školách aj rodičovská kontrola v domácnostiach majú svoj význam. Samy osebe však nemusia stačiť.
Dôležité je zaviesť aj prísnejšie pravidlá pre samotné platformy, ktoré by ich motivovali obmedziť škodlivé fungovanie algoritmov a uprednostniť bezpečnosť používateľov pred maximálnym časom stráveným v aplikáciách.
Len tak možno zasiahnuť do obchodného modelu, ktorý prináša príjmy technologickým gigantom aj inzerentom, a obmedziť praktiky založené na neustálom získavaní pozornosti.
Aký je váš názor? Sú zákazy sociálnych sietí pre mladých ľudí správnym riešením alebo by mali niesť väčšiu zodpovednosť samotné platformy? Zapojte sa do diskusie!
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
