ringier

Ringier Media

Kto dnes jazdí po diaľnici v novom modernom aute, často si ani neuvedomuje, akou rýchlosťou sa v skutočnosti pohybuje. Motor je tichý, vozidlo stabilne drží na ceste a elektronické systémy pomáhajú vodičovi pri riadení. Aj v hustejšej premávke tak mnohé autá navodzujú pocit, že má človek všetko pod kontrolou.

Tento pocit však môže klamať. Ak sa totiž cítime mimoriadne bezpečne, môžeme podceňovať riziká. V psychológii a behaviorálnej ekonómii sa tento jav označuje ako Peltzmanov efekt. Opisuje tendenciu ľudí podstupovať väčšie riziko, keď sa domnievajú, že sú lepšie chránení pred jeho následkami.

Azet magazin

Prečo väčší pocit bezpečia môže viesť k väčšiemu riskovaniu

Tento koncept predstavil americký ekonóm Sam Peltzman, ktorý ho skúmal v 70. rokoch minulého storočia. Zaoberal sa okrem iného tým, ako bezpečnostné predpisy v cestnej premávke ovplyvňujú správanie vodičov.

Základná myšlienka je jednoduchá: keď sa ľudia cítia lepšie chránení, niekedy tomu prispôsobia svoje správanie a začnú viac riskovať. Peltzmanov efekt však nemožno považovať za univerzálne vysvetlenie nebezpečnej jazdy. To, či vyššia úroveň bezpečnosti skutočne vedie k väčšej ochote riskovať, závisí od viacerých faktorov.

V aute si tento princíp možno predstaviť pomerne jednoducho. Vodič, ktorý sa spolieha na asistenčné systémy, môže venovať jazde menej pozornosti. Ak sa cíti bezpečne vo veľkom a stabilnom vozidle, môže podceniť vlastnú rýchlosť. A ten, kto verí, že auto v prípade núdze automaticky zabrzdí, môže na nebezpečnú situáciu reagovať neskôr.

Nemusí však ísť o vedomé rozhodnutie. Niekedy stačí už len pocit, že technológia nás v kritickej chvíli zachráni.

Prílišná dôvera v moderné technológie môže viesť k nepozornosti a podceňovaniu rizík za volantom.

Moderné asistenčné systémy majú svoje hranice

Moderné autá sú vybavené viacerými technológiami, ktoré vodičom pomáhajú predchádzať nehodám a zvládať rizikové situácie.

Ani táto technika však nezaručuje jazdu bez nehody. Jednotlivé systémy majú v závislosti od svojej funkcie, konkrétneho vozidla a dopravnej situácie rôzne obmedzenia. Nie každé nebezpečenstvo dokážu včas rozpoznať a nie každej zrážke sa dá zabrániť.

Ak sa vodič na elektronických pomocníkov spolieha až príliš, môže začať podceňovať vlastnú zodpovednosť. Pozornosť musí stále venovať premávke, aj keď časť úloh zaňho preberá auto.

Ďalším mylným predpokladom je, že vozidlo, ktoré pôsobí pokojne a stabilne, sa automaticky pohybuje pomalšie alebo je pri nehode menej nebezpečné.

Pri rýchlosti 120 km/h prejde auto približne 33 metrov za sekundu. Už počas jednej sekundy, ktorú vodič potrebuje na reakciu, teda prejde viac ako 30 metrov – a to ešte ani nezačne brzdiť. K tomu treba pripočítať brzdnú dráhu, ktorá závisí okrem iného od rýchlosti, stavu vozovky, pneumatík a samotného vozidla.

S rastúcou rýchlosťou sa za porovnateľných podmienok brzdná dráha predlžuje neúmerne rýchlejšie. Ani moderné bezpečnostné technológie nedokážu zmeniť fyzikálne zákony.

Vysoká poloha sedadla, tichá kabína či pocit istoty za volantom navyše nič nehovoria o tom, koľko času má vodič v skutočnosti na reakciu, keď sa objaví nebezpečenstvo.

Tichý chod motora a stabilita vozidla môžu spôsobiť, že vodič podcení svoju skutočnú rýchlosť.

Ako sa vyhnúť falošnému pocitu bezpečia

Riešením rozhodne nie je vzdať sa moderných technológií. Dôležité je vnímať ich ako pomocníkov, nie ako náhradu vlastnej pozornosti.

Moderné autá môžu prispieť k bezpečnejšej cestnej premávke. O tom, ako bezpečná bude konkrétna jazda, však nerozhoduje iba technika. Ak sa cítime chránení, nemali by sme automaticky začať viac riskovať. Ani ten najlepší asistenčný systém totiž nedokáže napraviť každé nesprávne rozhodnutie vodiča.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.

Evergreen (OneSignal)

Proteus

Magnific

Unsplash

Moderné autá ponúkajú množstvo asistenčných systémov, ktoré pomáhajú zvládať rizikové situácie.

auto

technologie

nove auta

asistenčné systémy

rychlost

brzdenie

tempomat

soferovanie

premávka

kontrola

Moderné autá ponúkajú čoraz viac bezpečnostných funkcií, vďaka ktorým sa vodiči cítia za volantom istejšie. Prílišná dôvera v tieto technológie však môže mať aj opačný účinok – viesť k podceneniu rýchlosti, vlastnej pozornosti či rizík na ceste. Prečo sa pocit väčšieho bezpečia môže niekedy skončiť nebezpečnejšou jazdou?

Moderné autá v nás vyvolávajú falošný pocit bezpečia: Môže nás to viesť k riskantnejšej jazde