Cievna mozgová príhoda každoročne postihuje milióny ľudí na celom svete. Výskumníci však zistili, že riziko tohto nebezpečného stavu nie je počas celého dňa rovnaké. Ako uvádza portál The Sun, existuje časové obdobie, počas ktorej sa mŕtvica vyskytuje oveľa častejšie.
Najkritickejším obdobím je podľa odborníkov trojhodinový úsek skoro ráno, konkrétne medzi šiestou a deviatou hodinou. Trisha Pasrichová z Harvardovej lekárskej fakulty prezradila, že ranné prebúdzanie spúšťa v ľudskom tele takzvanú dokonalú biologickú búrku.
Kým počas spánku krvný tlak prirodzene klesá o desať až dvadsať percent pod denný priemer, tesne pred prebudením začína opäť stúpať. Okrem toho sa znižuje hladina spánkového hormónu melatonínu a stresový hormón kortizol dosahuje maximum. Keď teda človek vstane z postele a začne sa pohybovať, tlak v cievach prudko stúpne, čo výrazne zvyšuje riziko infarktu i mozgovej mŕtvice.
Tento znepokojivý jav potvrdzujú aj klinické údaje. Výskum vedcov z americkej Wayne State University ukázal, že ráno dochádza až k polovici všetkých ťažkých mozgových príhod. Podobný záver priniesla aj analýza údajov takmer 12-tisíc pacientov, podľa ktorej je pravdepodobnosť vzniku mŕtvice medzi šiestou a deviatou hodinou ráno až o 72 percent vyššia než vo zvyšku dňa.
Okrem výkyvov krvného tlaku zohráva v ranných hodinách kľúčovú úlohu aj samotná konzistencia krvi. V dôsledku cirkadiánnych rytmov je krv ráno hustejšia a má väčší sklon k tvorbe nebezpečných zrazenín, ktoré dokážu prerušiť prívod kyslíka do mozgu.
Mnohí ľudia poznajú klasické varovné signály mŕtvice, akými sú náhle ochabnutie tváre, nezrozumiteľná reč či slabosť a necitlivosť jednej polovice tela. Doktorka Pasrichová ale upozorňuje, že až pri jednom zo siedmich pacientov tieto typické prejavy úplne chýbajú.
Namiesto nich sa zvyčajne objavuje náhla strata zraku alebo výrazné poruchy rovnováhy, pričom takéto atypické príznaky sa vyskytujú častejšie pri mladších ľuďoch. Dôvodom je, že ich zvyčajne postihujú cievne príhody v zadnej časti mozgu, ktoré neovplyvňujú mimiku či končatiny, ale prejavujú sa závratmi, bolesťou hlavy a krku či zhoršeným videním.
Tieto signály neraz podcenia nielen samotní pacienti, ktorí ich pripisujú únave, migréne, nevoľnosti po alkohole či problémom s vnútorným uchom, ale aj zdravotníci. Odborníci preto dôrazne vyzývajú, aby ľudia tieto prejavy riešili a okamžite vyhľadali lekársku pomoc. Špecialistu je nevyhnutné vyhľadať aj vtedy, ak ťažkosti po krátkej chvíli samy ustúpia.
