Pri ovládaní funkcií automobilov sa názory vodičov výrazne líšia. V USA je dotykové ovládanie rozšírené už dlhší čas. V modeloch značiek Ford, Jeep či Lucid dnes vodiči nájdu len minimum klasických mechanických ovládačov.
Ešte ďalej zašli mnohé ázijské automobilky, najmä japonské. Zatiaľ čo kórejské značky Hyundai a Kia stále používajú samostatné ovládače napríklad na klimatizáciu, audiosystém či navigáciu, v novších modeloch Toyoty, Nissanu alebo Hondy sa väčšina funkcií presunula na veľké dotykové obrazovky. Nie je to náhoda – ázijskí vodiči si na ovládanie automobilových systémov prostredníctvom displejov zvykli oveľa skôr než Európania.
BMW radu 7 zmenilo ovládanie v kabíne
Európske automobilky, najmä nemecké, talianske a švédske značky, sa desaťročia vydávali vlastnou cestou. V minulosti sa na palubnej doske, dverách aj stredovej konzole nachádzalo množstvo spínačov, páčok a tlačidiel. Pomocou nich sa ovládali elektrické okná, klimatizácia, audiosystém aj navigácia.
Začiatkom 21. storočia prinieslo BMW radu 7 výraznú zmenu. Takmer všetky funkcie bolo možné ovládať pomocou centrálneho otočného a stláčacieho ovládača. Konkurencia tento koncept rýchlo nasledovala a ovládač, ktorým sa dalo otáčať aj stláčať, sa stal štandardom. Dokonca vytlačil aj krátkodobý trend ovládania gestami.
Obrazovky postupne vytlačili tlačidlá
V posledných rokoch však prišla ďalšia veľká zmena. Rastúci počet funkcií, luxusnej výbavy a asistenčných systémov, ako aj orientácia automobiliek na globálny trh spôsobili, že displeje začali narastať do obrovských rozmerov.
Mercedes má v niektorých modeloch takzvaný Hyperscreen, ktorý sa tiahne prakticky po celej šírke palubnej dosky a dosahuje až 141 centimetrov. Klasické tlačidlá a ovládače pritom postupne mizli.
Kým tento trend sa v USA a Ázii stretáva s pozitívnym prijatím, v tradičnejšie orientovanej Európe začína mnohých vodičov skôr rozčuľovať. Kritiku vyvolávajú napríklad dotykové plochy na volante alebo ovládacie prvky umiestnené pod centrálnym displejom. Práve starší vodiči sa s nimi podľa článku často ťažšie zžívajú.
Automobilky preto začínajú svoje rozhodnutia prehodnocovať. Volkswagen už v prvých modeloch opäť používa na volante klasické tlačidlá a pri novom modeli ID. Cross chce zachovať niektoré dôležité funkcie prostredníctvom samostatných ovládačov priamo v kabíne.
Aj Ferrari sa vracia ku klasickým tlačidlám
Podobný vývoj možno sledovať aj pri značkách Mercedes a Ferrari. Taliansky výrobca športových áut čelil kritike najmä pre komplikované ovládanie na volante pri modeloch, ako sú Purosangue a 296.
Pri elektrickom modeli Ferrari Luce síce vyvolal veľkú pozornosť extravagantný dizajn exteriéru, no interiér prináša späť haptické ovládacie prvky. Aj šéf Mercedesu Ola Källenius spolu s vývojovým tímom čiastočne upustil od dotykových plôch na volante a avizoval väčšie využitie tlačidiel na ovládanie dôležitých funkcií.
Polestar už začiatkom roka oznámil, že vo svojich budúcich modeloch plánuje opäť používať viac klasických tlačidiel.
Obrovské displeje však nezmiznú
Návrat fyzických ovládačov však neznamená, že sa obrazovky v automobiloch začnú zmenšovať. V Severnej Amerike a Ázii zostávajú veľké displeje, a to aj pre pasažierov na zadných sedadlách, veľmi obľúbené.
Svoje výhody má aj softvérové ovládanie. Funkcie v displeji možno jednoducho aktualizovať prostredníctvom softvéru, čo pri klasických tlačidlách s pevne určenou funkciou možné nie je. Navyše by sa fyzické ovládače museli v závislosti od regiónu a jazyka vyrábať s odlišným označením.
Niektoré automobilky však našli spôsob, ako spojiť výhody oboch riešení. Škoda v určitých modeloch používa flexibilne nastaviteľné otočné a stláčacie ovládače, takzvané Smart Dials. Tie si vodič môže priradiť k rôznym funkciám podľa potreby.
Budúcnosť automobilových interiérov tak zrejme nebude patriť výlučne displejom ani klasickým tlačidlám. Výrobcovia sa čoraz viac snažia nájsť kompromis medzi moderným digitálnym ovládaním a fyzickými prvkami, ktoré vodič dokáže používať intuitívne aj bez toho, aby odvrátil zrak od cesty.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
